Beseda u Bigbítu, alebo skrátene Beseda – festival s dlhoročnou tradíciou a jedinečným lineupom každoročne reflektujúcim súčasnú alternatívnu scénu sa po chaotickom roku zmien podarilo dotiahnuť do šťastného konca. Napriek škrtom v programe sa verní návštevníci tejto magickej akcie stretávajú na štandardnom mieste, presne tam, kde sme sa pred dvoma rokmi plní dojmov rozlúčili, nevediac, čo nás v blízkej dobe čaká. Všetko je tak ako má byť.
Cez zelené polia sa blížime k Tasovu a mne sa už tradične zrýchľuje tep. Na toto som čakala dva roky a nemôžem uveriť, že je to tu. Zodpovedne skorý príjazd sa nekonal ani tento rok. Z brožúry pomyselne vyškrtávam všetko, čo som už stihla premeškať. Po začiatočných patáliách utekám na svoj prvý koncert, a to rovno na jeden z najlepších. Beseda.
Sinks sú podľa atmosféry v šapitó zjavne na domácej pôde a so svojimi. Alebo to tak minimálne vyzerá. Ľudia sú hypnotizovaní, s blaženými úsmevmi, v pogu od začiatku do konca. Extrémny bordel!!! Za zatvorenými plachtami céčka sa chystá prekvapenie programu a moje očakávania sú vysoké. V duchu prosím nech je to nejaký ťažký underground bizár. Plachta padá dolu a ľudia nabiehajú pred stage ako keby tam fakt mali stáť Black Country, New Road. Na pódiu rozpoznávam známe tváre a smejem sa ako som toto mohla nečakať. Počuť na koncerte Midi lidi pesničky, ktoré vôbec nepoznám je veľmi zvláštny a ojedinelý fenomén, a tým sa moje želanie bizáru plní.
BCNR prídu inokedy, teraz je tu post punk ála plusminusnula v šapitó. Zaznievajú prvé tóny, zatváram oči a mysľou sa teleportujem pár rokov späť, do Kasáren. Toľko spomienok, toľko pocitov, toľko sa odvtedy zmenilo, no predsa niečo zostáva rovnako dobré. Ďakujem, milujem. Zastavujem vpredu pod áčkom a do očí sa mi tlačia slzy. Už po niekoľkýkrát ma prepadáva uvedomenie, že som vlastne na festivale. To mi perfektne dokresľuje aj dianie na pódiu, Brodka s kapelou predvádzajú profesionálne vystúpenie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani na festivale oveľa väčších rozmerov. Tento svet zúfalo potrebuje viac týpkov v sukni <3.
Od Aid Kida nikdy neviem čo presne mám čakať, ale vždy dostanem viac ako to, v čo dúfam. Tentokrát mi z automatu zážitkov vypadol pestrý set z absolútne úžasného tohtoročného albumu Collections mixnutý s rychtou, ako sa na polnočný slot patrí.
Hreje ma na srdci, že česká elektronika má tohto nikde nekončiaceho nastavovača úrovne. Na Besede milujem, že si každý rok doplním svoje medzery znalosti českej scény. Gospel of the future? Hmmm, to neznám? Ale bude to na céčku, čiže asi to bude dobré. Darmo sa snažím už 50. krát otvoriť v mobile ten správny program, technológia nič, tak idem bez kontextu. Po pár sekundách mi je jasné, že som správne. Sludge metal do každej rodiny! To, že v živote nie je nič isté už sme za posledné roky asi zistili. Istá je len smrť a rezident Myslivec na Besede. Druhá polovica setu je tak výživná, že myšlienka na ukončenie večera ma nenávratne opúšťa.
Sobotný rozbeh bol vďaka najlepšej piatkovej afterke a vítaniu slnka náročný, ale krásny. Nikde na svete nechcem byť v tomto momente viac. Na Besedu chodím okrem iného aj kvôli kamarátom, s niektorými sa tu stretávame každý rok, niektorí prichádzajú s kapelami a niektorí sú tu noví. Tým novým v rýchlosti vysvetľujem základy, ako to tu chodí, čo kde je a prečo je to malá Pohoda. Na tom sa zhodujeme aj s náhodným týpkom večer v rade na bare, ktorý z ničoho nič nahlas konštatuje: „Toto je najlepší festival na akom som bol”. Ja s ním absolútne súhlasím, no vzápätí dodávam, že to pre mňa je vlastne tá Pohoda. Týpek súhlasí so mnou a našu srdcařskú výmenu zakončujeme spoločnou vodkou, na ktorú ma dotyčný pozýva. Beseda má okrem iného aj veľké šťastie na návštevníkov a komunitu. Je úplne jedno, ktorí zahraniční headlineri sa nedostavia, ľuďom tu bude dobre.
Post-hudba je srdcovka, post-hudba je život. Stále neviem ako sa na ich koncertoch hýbať, ale to vôbec nevadí. Opäť slzy a šťastie, že som tu a teraz. To, že shallov je jedna z najlepších slovenských kapiel s najlepšimi žívákmi je známy fakt a teraz to už konečne vedia aj tu, minimálne podľa blažených tvárí a búrlivých reakcií obecenstva. Finálne rozmlátenie sobotnej pohodičky prichádza v podobe Nusle Sound System na céčku, sú krásnym príkladom toho, že na Besede si nájde svoje naozaj každý. Hardcore, láska, vrískanie.
Na béčku sa pripravuje Katarzia a hneď je jasné, že koncert to bude iný ako si pamätám z čias predpandemických. Vraciam sa po oddychovom čase a k pódiu ma prekvapivo ťahá tanec, dobre vidím? Hooooodne cool set. Niečo nám na tomto festivale ale predsa len chýba. Po chvíli konštatujeme, že to niečo je Ventolin. Ventolin na stage!
Po kultúrnom zážitku v podaní Katarzie natešená prebieham opäť na áčko skontrolovať legendy DVA, na ktorých som sa fakt tešila. Medzičasom sa vo víre zábavy začína dvíhať vietor a mne sa vynárajú flashbacky z Grejpu 2015, kde nám program traumaticky predčasne ukončila búrka. Ich pop z neexistujúcich rádií nečakane ukončuje pán stage manager intenzívnou gestikuláciou. Ani DVA, ani my nechceme akceptovať túto skutočnosť. Dvíham hlavu a vidím, ako sa svetlá hýbu vo víchrici a myslím na najhoršie. Hlavný stage sa vypína. Chvíľkovú paniku prerušuje neznesiteľná ľahkosť bytia a prítomného okamihu, radšej utekám hľadať bezpečie inam.
HRTL mal najväčší hype zo všetkých vystupujúcich ešte predtým, ako si prišiel zapojiť svoje kábliky, čo vyústilo do kolektívnej party s väčšinou tohtoročných návštevníkov. Možnosti posledného pohrotenia sa míňajú a zjavne si to všetci uvedomujú. Míňajú sa sily, ale cieľová rovinka začína byť bohužiaľ na dosah ruky.
Začína tématicky pršať a na pódium vybieha Fvck_kvlt crew. Temno, depresia, punk. Denis a Paris sem svojim setom prišli klasicky otvoriť oči všetkým, čo ešte majú motiváciu meniť seba a svet k lepšiemu. Lepšie už bolo. Bolestivé texty a surové beaty reflektujú všetko zlo tohto sveta, aj to vnútri teba, tak sa tomu konečne prestaň brániť. Posledný záblesk energie roztáča o nekresťanskej hodine rannej Isobutane s kapelou. Počuť v tom ambient, techno a vlastne všetko čo si tancovačka tohto typu pýta.
Život je taký že :
Nájdeme návod
Jak to skončit tak
Aby to bolo fajn
Teraz nemám šajn
Nádej zomiera vždy prvá
Ostatné je sebaklam
Víkend na Besede je taký že :
Všade psíky
Párek v rohlíku za 25
Nekonečná pohodička
Gastro zážitky na futbalovom ihrisku
Úsmevy všade
#VYPUSTITEVENTOLINA!
Každý rok sedím po návrate domov nad reportom z Besedy a snažím sa kľučkovať medzi zážitkami, dojmami, láske k tomuto festivalu a objektívnym hodnotením atmosféry, dramaturgie a organizácie. Dá sa to vôbec bez pátosu a superlatívov? Nedá. Každopádne, je krásne sa vrátiť na miesto, kde je všetko tak ako po starom. Je krásne na chvíľu vystúpiť zo svojej bubliny a stráviť víkend obklopení psami, deťmi, ľuďmi všetkých vekových kategórii a vrátiť sa nohami na zem.
Zostáva už len dúfať, že sa takto stretneme aj o rok. Možno s BCNR, možno s niekým iným, ale rozhodne na 2 dni zabudneme na naše bežné životy a trable. Obklopení malebnou prírodou si opäť zresetujeme hlavy a poďakujeme za to, že people of Beseda neúnavne už toľko rokov pripravujú toto prázdninové pohladenie na duši.
Beseda u Bigbítu – 6. – 7. 08.2021 – Topolový hájek Tasov
