Slovenskí diváci mali možnosť vidieť vystúpenie Švédskeho hudobníka s argentínskymi koreňmi Josého Gonzáleza už viackrát, no klubový koncert bol v našich končinách jeho premiérou. Uskutočnil sa 7. novembra v košickej Tabačke Kulturfabrik, ktorá sa len pred pár mesiacmi dočkala veľkej rekonštrukcie a ponúkla tak okrem iného atraktívne koncertné podmienky.
Záujem a očakávania boli veľké, čomu sa po poslednom Josého prerušenom koncerte na tohtoročnom festivale Grape niet čo čudovať. Nesporným dôkazom bolo pomerne rýchle vypredanie lístkov ohlásené organizátormi už dva mesiace pred udalosťou, čo mohlo byť aj dôsledkom kapacity sály pre 500 divákov.
Hudobný večer otvorila predskokanka, folková americká speváčka Jessica Pratt, ktorá svoje vystúpenie odohrala v sprievode gitaristu. Priznám sa, že som do poslednej chvíle netušil, či a aký predskokan vystúpi pred hlavným koncertom. Organizátori to neuviedli ani v programe na oficiálnej stránke Tabačky, ani vo vytvorenej udalosti venovanej koncertu na facebookovej stránke. Intímnu atmosféru koncertu narúšali len rozprávajúci sa diváci, čo vyznelo voči speváčke so zasneným hlasom ale aj divákom, ktorých koncert zaujal, absolútne neúctivo.
Jessica Pratt – Back Baby
Približne o deviatej hodine prišla na pódium hlavná hviezda večera. Charizmatický spevák s nezameniteľným hlasom síce otvoril svoj koncert minimalisticky len za doprovodu svojej gitary, no to sa zmenilo už v ďalšej piesni, keď sa k nemu pridala aj jeho koncertná kapela. Tá ho sprevádza na aktuálnom turné venovanému Josého najnovšiemu počinu, albumu Vestiges and Claws, ktorý uzrel svetlo sveta vo februári tohto roku. Koncertný playlist bol vzhľadom na jeho doterajšiu tvorbu zvolený celkom vyvážene a tak zazneli skladby zo všetkých troch doposiaľ vydaných albumov.
José González – Stay Alive
Nechýbali ani najznámejšie cover verzie skladieb Teardrop od Massive Attack či Heartbeats od Josého krajanov The Knife, ktoré paradoxne zožali u divákov najväčší úspech. Kapela po svojom odchode a následnom búrlivom potlesku pridala ešte tri skladby. Silný zážitok tohto komorného koncertu podporil aj kvalitný zvuk, čím jednotlivé piesne zneli akoby ich ,,hrali na playback“. Jedinou chybou, za ktorú ale José nemohol, boli opäť hluční diváci. Napriek tomu môžem subjektívne konštatovať, že tento koncert patril k jedným z najlepších, ktoré som mal možnosť v Tabačke navštíviť a pevne dúfam, že organizátori nás v budúcnosti ešte podobne ,,veľkým interpretom“ prekvapia.
