Kultivované prostredie súčasnej kultúry A4 privítalo jednu z najvýznamnejších osobností súčasnej hudobnej avantgardy – amerického skladateľa, minimalistu a priekopníka drone music, Phil Niblocka.
Na takéto podujatie existuje segmentované publikum, po väčšinou ide o študentov VŠMU, akademikov a o jednotlivcov, ktorých spája záujem o netradičný obsah s intermediálnym presahom. Toto nie je hudba pre masy a ani nemá takú ambíciu.
Niblock si vybral z drone music určitý vzorec a pretransformoval ho na svoj obraz. Stanovil mu teda nejaký tvar, hoci s ním narába voľne. Jeho základnou myšlienkou, ktorú forsíruje aj na živých koncertoch, je vytváranie prieniku medzi zvukovým a vizuálnym svetom. V hluku nachádza oslobodenie nielen od tonálneho centra, ale aj od periodického vnímania frekvencií. A vďaka tomu dáva poslucháčovi pri percepcii voľnosť – čo zachytí a čo v ňom zostane je tak iba na ňom. Jadrom kompozícii sa tak stáva iba samotný zvuk.
Phil Niblock – Harm
Niblock prišiel do Bratislavy iba so svojimi laptomi a videoprojekciou. Stačila mu iba táto kombinácia, aby vytvoril atmosféru prírodných síl a navodil zhruba päťdesiatke ľudí určitý fyzický stav. Na poslucháčov sa valila lineárna prívalová vlna, ktorá sa znásobovala. Tí darmo čakali na odliv, ten neprichádzal. Niblock na koncerte, možno aj nevedomky, použil Cagov princíp, keď po hlučných pasážach sa zrazu vynorilo absolútne ticho a v ňom ste zrazu započuli klopotanie topánok alebo doznievajúci šepot poslucháčov.
Phil Niblock – Bells & Timps
https://www.youtube.com/watch?v=7SKzId20KcA
Bolo zaujímať sledovať ako sa Niblock pohrával so synchronizáciou medzi obrazom a zvukom, keď vytváral medzi nimi maličké odstupy. Oči boli pred ušnými receptormi o dve sekundy popredu a do mozgu tak vyslali skreslený signál. Phil Niblock predstavil v Bratislave aspoň zlomok zo svojho bohatého hudobného života. Snáď sa ešte niekedy naskytne ďalšia príležitosť uvidieť jedného z najinšpiratívnejších skladateľov hlukových mystérií.
