Jej vystúpenie na poľskom festivale OFF patrilo k najpríjemnejším prekvapeniam. Málokedy sa stane, že dokáže intímna hudba utíšiť veľký festivalový dav. Poľskej klaviristke a skladateľke Hanie Rani sa to podarilo. O to viac sme boli zvedaví na jej bratislavský sólový koncert bez kapely.
Do bratislavskej Cvernovky prišla poľská interpretka s niečím iným. Bez sprievodných muzikantov, so skladbami z jej debutu, ale aj s novou koncepciou. Ešte predtým „rozohrial“ Dušan Vančo alias Foolk, ktorého ambient bola skôr backgroundom k usadeniu, než atmosférickým naladením.
A niečo po desiatej hodine sa začal koncert poľskej klaviristky Hania Rani, ktorá je jednou nohou stále v rodnej Varšave, ale druhou už zakotvená v Berlíne. Tento rozpor cítiť aj v jej tvorbe – poľskú nepoddajnosť v modálnej medzivrstve a germánsky pulz v pravidelných členitých rytmoch.
Ešte je tu jedno miesto zohrávajúce dôležitú úlohu pri jej debute. A tým bolo hlavné islandské mesto Reykjavík so svojou vyhľadávanou magickou aurou. Hania tam dokončila svoj debutový album Esja, pomenovaný podľa pohoria, ktoré je vidno zo všetkých strán Islandu.
Album zaujme klasikov vyhľadávajúcich precítené melódie u Dmitrijeva Šostakoviča či Fryderyka Chopina, ako aj mladú generáciu odchovanú na melancholickosti Thoma Yorka a jeho Radiohead, ktorých samotná Hania Rani veľmi obľubuje. Jej klavírna tvorba je založená na prieniku hry s farebnosťou a dynamikou tohto nástroja, preto aj pred koncertom si dala záležať na správnej inštalácii klavírnej dosky, aby mal úder pre ňu ten správny zvukový odtieň.
Hoci kráča v stopách minimalistov, ich šľapaje prekrýva fúziou ďalších štýlov a vlastnou invenčnosťou. Zvlášť zaujímavé je vnášanie atmosféry elektronickej hudby do akustického poňatia – opakovaním a vrstvením. Melodicky rozložené akordy v jej obľúbených skladbách, ako je napríklad Glass, rozvetvila v kompozíciách, v ktorých použila jazzové akordy.
Pre tých, čo majú Haniu zaradenú v inštrumentálnej hudbe, prekvapilo používanie vokálu. Publiku sa vyznala, že by s ním chcela viac pracovať, a preto vraj bude druhý album odlišný. Pri speve nabrala hudba iný charakter a šansónový vzruch pripomenul jednu z najznámejších súčasných poľských jazzových speváčok Annu Marie Jopek. Ešte však dlhšie potrvá, kým Hania svoje hlasivky dostane nielen na vyrovnanú hladinu nálad a emócií, ale dokáže nimi viesť a zdobiť zaujímavé melódie. Ale je to iba otázka času, lebo inak má veľmi peknú farbu hlasu a takisto dobre intonuje.
Dojatá a spokojná umelkyňa poďakovala bratislavskému publiku, že si našlo v jeden chladný večer, uprostred pracovného týždňa, čas na návštevu niečoho takého intímneho ako klavírny koncert. Diváci taktiež vycítili vzácnosť okamžiku a vzájomného stretnutia v nahustenom kalendári vychádzajúcej hviezde klavírnej hudby.
Ak ste priaznivcom meditatívnej klavírnej hudby s moderným presahom, určite by vás mohla zaujať aj tvorba nemeckého pianistu vystupujúceho pod menom Lambert, ktorý vystúpi 25. februára v bratislavskom V – Klube.
autor: Daniel Hevier ml.; autor fotografie: David Majerský; interpret: Hania Rani, Foolk; 10.12.2019; Nová Cvernovka, Bratislava
