Nový letný kultúrny a spoločenský areál InPark ponúka sériu prvých po koronových živých vystúpení a jedným z nich bol aj koncert skupiny Korben Dallas, patriacej k najúspešnejším domácim kapelám v súčasnosti. K nim sa pridala aj nemenej populárna prešovská formácia Chiki Liki Tu-a.
Areál InPark sa nachádza na pravom brehu Dunaja so vstupom od veže UFO. Veľmi vhodné miesto na vonkajšie koncerty a naviac príjemné a kultivované. Horúci piatkový večer otvorila s úderom osemnástej hodiny skupina s názvom Tusté baletky, ktorá pochádza ze Senice.
Na úvod príjemný a pomerne vtipný kokteil rocku, rapu, trošku funky a trošku folku. Pre niekoho možno zaujímavá kombinácia pre dvojkoncert kapiel ako sú Korben Dallas a Chiki liki tu-a, ale okrem spojovacieho článku v osobe gitaristu Ľuboslava Petrušku, je tu myslím aj istá žánrová príbuznosť.
Obe kapely možno označiť v podstate za art rock, ale obe poňali ho úplne inak. Chiki Liki Tu-a s humorom, recesiou a nadhľadom a Korben Dallas zase z temnejšej, intímnejšej a v poslednom čase aj komornejšej stránky. A hlavne, obe kapely sú výsostne originálne a vôbec, buďme radi, že ich máme.
Kapela Chiki Liki Tu-a je na scéne už 22 rokov !, a to že im hranie pre ľudí očividne chýbalo dokázali aj tým, že začali o päť minút skôr ako mali. A stále v tej istej zostave: Miro ako basák a spevák, Dušan, čoby gitarista, príležitostný spevák a zabávač publika a nakoniec tiež bubeník. Pamätám si na tie časy kedy sa po vydaní dvojcédečka Kysak v roku 2002 (najmä), kapela doslova rozpŕchla hrať do všetkých kútov Slovenska i mimo neho.
Naozaj nepoznám slovenskú skupinu, ktorá by tak často koncertovala posledných dvadsať rokov ako práve Chiki liki tu-a. I keď tento koncertný ošiaľ v posledných rokoch trochu ochabol, z tých významnejších gigov treba spomenúť aspoň Sziget festival, či štvornásobnú účasť na festivale Fete de la musique a na Slovensku samozrejme festival Pohoda (10 krát !), či početná účasť na dnes už neexistujúcom Hodokvase, alebo na festivale Grape. Hrali tiež v Anglicku, v Írsku, Švajčiarsku, niekoľkokrát v Nemecku a dokonca odohrali koncert aj v Kultúrnom dome v Ladcoch.
Odznela napríklad aj výborná stredne tempá funky gitarovka Nechcem tam ísť bývať. Áno, myslím že ani tentokrát Ľuboš a spol. nezvolili pohodlnejšie riešenie ostať na noc v Krásavici na Dunaji a pobrali sa záhy po odohraných koncertoch rovno do svojho milovaného Prešova. Nuž, nie každý podľahne nespochybniteľnému čaru a príťažlivosti hlavného mesta. Chiki liki tu-a budú jednoducho vždy kapelou z Prešova a nikdy inakše. Ostatne, to je aj hlavný dôvod len príležitostného členstva Ľuba v bratislavskej kapele Korben Dallas.
Medzi vydarenejšie skladby patrila aj tá, kedy Martin Višňovský vymenil Kualalumpurčanku za Buenosairesančanku, lebo mala lepšiu kavu. Len by to už chcelo nejaké nové veci, chlapci prešovský, nielen Comanchero. Aj som si myslel, že dačo po karanténe vytiahnu, a nič. Ale aj tak to bol tradične výborne odohratý a veľmi zábavný koncert. A tým bubeníkom bol Tomáš Višňovský, samozrejme.
Bratislavská formácia Korben Dallas vystúpila aj so spomínaným Ľubošom a tiež tromi vokalistkami (Katarína Bielková, Kateřina Mojžišová a Helena Šabová), s ktorými kapela spolupracuje už od posledného albumu Bazén (2019). Tie rozhodne oživili celkový prejav kapely a pódiové oblúkové rozostavenie s Ozom Guttlerom za bicími na konci bolo veľmi originálne a pôsobivé. Tak ako aj videoprojekcia k jednotlivým piesňam v pozadí. A to všetko v celkovej komornej, pokojnej až veľmi milej atmosfére a s patričnými rozstupmi.
Paradoxne kapele najviac sedeli staršie tvrdšie kúsky ako Zlatý jeleň, či Múry, pripomínajúce ešte prog metalový pravek skupiny s názvom Appendix. A to aj s vokálnymi aranžmánmi už spomínaných dievčat. A mal som pocit, že aj basgitarista a textár skupiny Lukáš Fila si hranie týchto vecí užíva viac.
Z nového albumu Bazén odznel tuším len Prístav, čo je fajn, lebo túto experimentálnu polohu skupiny som asi nie celkom pochopil a keď už clivota, tak radšej staršie kúsky, ako nie príliš hrávaná Bolo nebolo, či nádherná až magická Nič sa nepýtaj. A to napriek zabudnutému prvému refrénu Juraja Benetina, len tak mimochodom frontmana par excellence. Výborný muzikant, skladateľ a tiež idol väčšiny žien. Človek má niekedy pocit, že či už Pán Boh, alebo len DNA mu naložili teda konskú dávku talentu. Vtipná bola Ozova vsuvka o zdravom stravovaní počas domased časov, ktoré sme všetci prežili. Československé turné s Anetou Langerovou majú Korbeni naplánované ešte na jeseň tohto roku, tak im prajeme veľa šťastia.
Celkovo veľmi podarený koncert, s ktorým museli byť spokojní nielen prítomní diváci, ale aj všetci účinkujúci, ktorí sa po takmer piatich mesiacoch mohli konečne predstaviť pred živými ľuďmi (nie len online ľuďmi). Mrzí len, že tých ľudí by sa do areálu naozaj zmestilo aj viac (kapacita je 1 000 a bolo tam tak odhadom 300!?). Chápem, opäť sa nám počty nakazených zvyšujú a jasné, mali by sme ostať stále opatrní a rozhodne si to nepokaziť, ale netreba sa tiež príliš báť a rozhodne treba podporiť svoje obľúbené kapely a najmä tie, ktoré nie sú odkázané len na rádiové tantiémy, ale fungujú práve kvôli a vďaka živému hraniu, čiže vďaka nám.
Nebojte sa, všetko je po starom, len k pomyselným festivalovým radám (nie však v tomto prípade) na pivo, cigánsku, či toalety, pribudol ešte rad na umývadlá.
interpreti: Tusté baletky, Chiki Liki Tu-a, Korben Dallas; 10.7.2020; InPark / Summer in Peace 2020, Bratislava
