Rock for People vstúpil do sveta dospelých. Osemnásť rokov je pre festival naozaj dosť a RFP sa tak môže radiť k matuzalémom českého, ale aj svetového festivalového sveta. Ale RFP nie je starecký, lebo čím je bližšie ďalší ročník tým je sviežejší. Potvrdzujú to aj kapely z aktuálnych žánrov ako je metal core, indie rock, pop punk, dubstep, či rôzne fúzie rocku a elektro hudby.
Táto oslava bola poznačená veľkými výkyvmi počasia a už predohra v podobe nultých dní dávala tušiť veľké narušenie. Neúmerné teplá striedali extrémne búrky s návalmi vetra. Ale počasie nad hudbou aj tak nezvíťazilo.
Prvý regulárny deň so zahraničnými interpretmi otvoril víťaz súťaže Emergenza festival dánska kapela LSD ON CIA. Množstvo dochádzajúcich ľudí nestihli zaujímavú rumunskú skupinu Grimus a najmä hardcorovú Enter Shikari. Tí šikovne kombinujú hardcore s elektronickými prvkami. Ich vychýrený koncertný set sa radšej mohol posunúť neskôr.
Metal corové interpretácie z dvoch rôznych svetadielov priniesli austrálsky I Killed Promo Queen a americký August Burns Red. Tí zahrali zúrivý set s kresťanským posolstvom, keďže ich texty sú ovplyvnené najčítanejšou knihou sveta. August Burns Red netaja svoju inšpiráciu ku kapele Between the Buried and Me, preto neprekvapila nielen technická vyspelosť, ale aj ich gitarové rozpätie. Medzi údernou rytmikou sa presadzovali veľmi zhľahka melodické vyhrávky, ktoré už hraničili s progresívnym metalom. Skupina na javisku nepresadzovala jednoduché riffi, no napriek komplikovanejšiemu podaniu metal coru pôsobili stále svižne. Určite tomu pomohol aj agresívny prejav v speve Jaka Luhrsa. Bubeník Matt Greiner potvrdil, že patrí medzi špičku bubeníkov vo svojom žánri. A niekoľko minútovým sólom zaujal natoľko, že za svoj výkon by mohol pokojne získať aj angažmá v Slayeri, Sepulture, či podobnej kapele postavenej na výnimočnom bubeníkovi.
Miernejšie tempo priniesli britské indie rockové kapely. Aj, keď Two Door Cinema Club bola skôr indie popovo ladená. Pôsobila tak kvôli intenzívnej melodickej zložke, kým rocková rytmika bola tlmená. Táto mladá kapela funguje iba päť rokov, no už má svoje prvé rádiové hity dávno za sebou. Ich prejav je nežnejší, na porovnanie so skupinou The Subways, ktorá vystúpila v ten večer majú mäkší prejav. Ich hudba nie je špinavo rock and rollová, ale zato má v sebe pestrejšie aranžmány. Ak budú pokračovať v nasadenom tempe a vyrábať hit za hitom, už za chvíľku sa môžu dostať tam, kde je Franz Ferdinand.
Franz Ferdinand posunuli mapu Glasgowa na dôležité miesto v britskej rockovej mape. Títo škóti patrili k hlavným hviezdam celého Rock for People. Veď v rôznych diskusných fórach festivalu patrili vôbec k najžiadanejším menám. A Franz Ferdinand nesklamal. Ich koncert bol pestrofarebný. Tu pridali z punku, tu viac popu, inde zas indie rocku. Zahrali prierez z troch dosiaľ vydaných albumov, ktorý každý má svoj zvláštny charakteristický zvuk. Preto sa táto premena musela odrzkadliť aj na ich koncerte. Kým občas zneli z pódia priamočiare gitarovky, inokedy zas elektro rock pulzujúci mnohými náladami. Na konci predviedla celá kapela divoký bubenícky jam sessions a s kúzlom britského indie rytmu sa rozlúčili.
Asi najlepší dojem z prvého dňa zanechal britský alternatívny raper Example. Do zákulisia prenikli informácie, že s ním na budúci rok počítajú na hlavnom stagi jedného z najznámejších svetových festivalov – britskom Glastounbury. V Hradci Králové sme sa dozvedeli prečo. Example vystúpil so živou skupinou a preto jeho koncert nebol iba suchým elektronickým setom s rapovou výplňou. Example bol štýlovo pestrý. Elektronické drum and bassové časti striedal s hip hopom na pomedzí meditatívnosti, ale aj hravosti a iskrivosti. Občas mu živá kapela prihrala pálčivé reagge, alebo dubstepový rytmus. Example tak predviedol pocitovú interpretáciu svojich skladieb a na druhej strane sa jeho koncert zmenil na veľkú diskotéku. Bola to menšia predpríprava na veľký tanečný chaos.
Vyše 40 minút meškajúci Prodigy mali skvelý nástup. No mali ťažkú úlohu zmeniť pocity zamračených čakajúcich ľudí. Prodigy do toho búšili, čím dokazovali že pre nich neznamená žiadna gradácia začiatku, stredu či konca. Idú do toho vždy naplno. Zvuk 
kolísal a najmä po stranách sa zlieval do kopy. Treba povedať, že basové linky neboli také výrazné ako sme pri ich koncertoch zvyknutý. Kto čakal čistý zásah do srdca mohol byť sklamaný. Lebo miesto čistého zásahu guľovým bleskom to bola skôr rana tlmená hromozvodom. To však sa týka zvukovej stránky. Hudobnej a vizuálnej, ktorá pôsobila démonicky, sa toho veľa vytýkať nedá. Skladby, ako „Breathe“ „Firestarter“, či „Voodoo People“ nerozpálili len prítomných ľudí, ale samotných muzikantov. Sprievodná skupina bola v správnej nálade. Gitara Roba Holidaya mala jednoduchšie vyhrávky, ktoré však pulzovali, stupňovali a gradovali v dynamike. Gitar aj bicie farebne zaplnili hutné elektronické beaty a práve plno farebná a besná elektronická harmónia je pre Prodigy typická. Obaja burcovači Ketih aj Maxim si podelili pódium na svoje zóny, ktoré si hraničili čo najbesnejším tancom. Viac „spevu“ tradične predviedol Maxim. Koncertom The Prodigy párty ešte neskončila, ale mnohých ľudí naštartovala do prítomných tanečných stanov.
Na svoje si prišli aj fanúšikovia českej a slovenskej hudby. Ponuka bola veľmi pestrá – Miro Žbirka a jeho skladby v orchestrálnom podaní, punková legenda Visáci Zámek, výnimočné spojenie Katky Koščovej so skupinou Nerez, dlhý tanečný set B Complexa, či bigbítové opojenie so skupinou Blue Effect. A k tomu desiatka DJ ov a zábava až do neskorých hodín.
