Patria k najdôležitejším artefaktom industriálnej hudby a ovplyvnili nielen elektronické smerovanie, ale aj estetické myslenie mnohých metalových skupín. Laibach už pred tridsiatimi piatimi rokmi varovali ľudstvo pred návratom totalitných režimov.
Po vyše jedenásťročnej štúdiovej prestávke začali Laibach opäť pracovať na nových pesničkách. Vyústením ich usilovnosti bol soundtrack k filmu Iron Sky a predovšetkým nový album Spectre. A ten bol stredobodom pozornosti ich bratislavského koncertu. Laibach prišli na Slovensko už po šiesty krát, keďže tu majú veľmi silnú komunitu, ktorú si vybudovali ešte za čias Československa.
Laibach – Opus Dei (Life is Life)
A ich fanúšikovia sa spolupodieľajú na dotvorení atmosféry, keď aj v priestoroch MMC ste mohli na každom kroku vidieť štylizované vojenské uniformy. Laibach chcú škandalizovať, ale nie lacnými krokmi. Celá ich uniformita nemá v sebe nádych patetickej revolúcie, ale satiry. Cez provokáciu ľuďom otvárajú oči, aby konečne začali premýšľať nad históriu a poučili sa z chýb diktatúry a tyranstva. Svoj bratislavský koncert rozdelili do dvoch častí, keď v tej prvej venovali výhradne priestor novým skladbám z albumu Spectre.
Laibach – Walk With Me
https://www.youtube.com/watch?v=txC6cA4qpHw
Tie sú inšpirované otázkami zdanlivej revoltovanej slobody. Priniesla Arabská jar ozajstný závan inakšieho myslenia? Alebo ide o stáročný boj medzi tradíciou a znovu nastoleným poriadkom? Zdá sa, že Laibach majú k tomu naozaj, čo povedať, veď už na starých doskách sa predstavili ako proroci a vizionári, keď predznamenali pád Juhoslávie. Druhá časť koncertu pozostávala viac menej z recyklovaného programu spred dvojročného turné. Opäť v ňom dôležitú úlohu zohrávali piesne Mashina a Under The Iron Sky, ktoré pochádzajú z sci-fi filmu Iron Sky.
Laibach – Under The Iron Sky
Laibach síce vždy patrili ku kultovým skupinám, ale skomponovaný soundtrack k tomuto filmu oživil ich slávu, vďaka čomu ich spoznali aj ľudia, ktorí dovtedy opomínali ich tvorbu. V ich industriálnom prejave sa prelínala zmes hudby osemdesiatich a deväťdesiatich rokov. Skladby majú často minimalistické nápady, niekedy sú ústrednou témou iba štyri tóny. No kapela si veľmi dáva záležať na „presolenom“ symfonickom zvuku. Laibach vybrali skladby rôznorodého tempa a charakteru – od skoro popovej The Whistleblowers až po nadupanú techno koláž Tanz mit Laibach.
Laibach – The Whistleblowers
Diváci v nich mohli v nich objaviť skoro až parodické reflektovanie hudobnej doby, keď Laibach dávajú tieto trendy často do kontrastov. Najväčší priestor v skladbách si medzi seba rozdelili spevák Milan Fras a vokalistka / klávesistka Mina Špiner. Túto novovytvorenú stoickú dvojicu frontmanov doplnili vynikajúci hudobníci Luka Jamnik, Sašo Vollmaier a Janez Gabrič.
Laibach – Tanz mit Laibach
Skoro dvojhodinový koncert prerušoval iba digitalizovaný hlas – vítajúci a ďakujúci fanúšikom za ich priazeň. A keď záverečný pozdrav Salam alejkum doprial ľuďom Šťastné a Veselé Vianoce mnohí sa iba pousmiali a slastne si po koncerte povzdychli: Tak toto spravia naozaj iba Laibach.
