Marc Ribot je nielen gitaristom Toma Waits, ale aj výborným sólovým hudobníkom. V pražskom Akropolise zahral so svojím triom Jazz Bins.
Tento koncert tak trochu zapadol v tieni iných vystúpení. Išlo o nenápadný no o to intenzívnejší večer. Určite by bolo veľkým zážitkom vidieť dvorného gitaristu Toma Waitsa stáť na jednom pódiu v končinách nášho regiónu. Keďže to však zatiaľ nie je možné, potešila návšteva Marca Ribota aj v pražskom Akropolise.
Americký hudobník za svoju bohatú sidemanskú kariéru sprevádzal aj dvojicu Robert Plant & Alison Krauss, duo The Black Eye Keys, úzko spolupracuje aj s experimentálnym gitaristom Johnom Zornom, s ktorým ho spája avantgardný prejav pri tvorení gitarového zvuku.
Ribot sa inšpiruje aj starom sounde vychádzajúcom zo soulu, R&B aj z jazzovej hudby. To všetko sa zhmotnilo v triu s hráčom na Hammond B3 Gregom Lewisom a bubeníkom Joe Dysonom v novom projekte Jazz-Bins, s ktorým sa Ribot vrátil do svojej mladosti, keď vystupoval v New Yorku v spoločnosti organistu Jacka McDuffa.
Jej pôsobenie je zaujímavé aj tým, že doteraz nenahrali žiaden štúdiový album a celá ich tvorba je odkázaná na živú prezentáciu. Stredobodom zvukovej pozornosti je hammong organ nesúci odkaz šesťdesiatych rokov z soul jazzovej hudby.
V New Yorku sa na každom kroku hrala žánrová hudba a Ribot ju nasával vo všetkých smeroch. Je chodiacou kronikou, ktorá zaznamenala stretnutia a hrania s jazzmenmi, rockermi, bítnikmi atď. Podľa toho, čo ho zaujímalo, tak zakladal projekty a nahrával sólové nahrávky. Tieto všetky podnety sa pretransformovali do jeho hry, ktorá je zvláštnou kombináciou sólovej aj rytmickej gitary, vo farbistom a zašpinenom zvuku reverbom. V ňom je možné počuť ranný rock and roll aj garážové proto punkové kapely. Ribot nepatrí k tým hudobníkom, ktorí by pohŕdali aj neškolenou inšpiráciou.
Publikum v týchto plochách nachádzalo široký oblúk piatich dekád hudobnej histórie, charizmatického hudobníka a bolo v strehu pri podávaní si témy s rastúcou intenzitou pri spoločných groovoch. Do jazzových harmónií vtesnal vplyvy ako pojítko merzi európsku a afroamerickú hudbu spojenú s hispánskou, ktorú načerpával ešte z pôsobenia ako kapelníka v kapele Los Cubanos Postizos.
V tom zvuku jeho gitary bola zachytená celá alchýmia dobrého gitaristu, ktorý vo svojom tóne nesie celé predchádzajúce pokolenia a zároveň sa voči ním vymedzuje vlastným rukopisom. Marc Ribot nie je len výnimočným sidemanom, ale ako ukázal aj dobrým lídrom a funguje mu to takmer v každej zostave, ktorú dá dohromady.
