Jeden z posledných guru grungovej éry Mark Lanegan na opätovnej návšteve v pražskej Lucerne.
V Lucerne vystupoval niekoľkokrát a vždy tu zanechal výborný dojem. Toto miesto pozná veľmi dobre, rovnako aj pražské publikum, no stále ho dokáže prekvapiť. Tentoraz predostrel svoju nežnejšiu podobu. Tá vyplýva z jeho najnovšieho albumu Gargoyle. Chrapľavý hlas interpreta s „chrapľavou“ dušou, ktorý si prešiel všeličím. Prežil divoké deväťdesiate roky, zostarol, zmúdrel a upokojil sa. Kurt Cobain, Chris Cornell či Layne Staley, to je len niekoľko grungových idolov, ktorí to neustriehli a dnes už medzi nami nie sú. Laneganovi sa podarilo dostať do veku, kedy už netvoríte iba zo vzdoru proti spoločnosti, alebo preto, že máte dostatok času na sebavyjadrenie.
Mark Lanegan – Emperor
Vek mudrcov využíva k výrazovej zmene. Nebojí sa experimentovať, občas prekvapiť niečím konvenčnejším, niekedy zaskočiť ortodoxných fanúšikov, ale stále dokáže byť sám sebou. Napokon to predviedol so svojou sprievodnou kapelou aj pražskému publiku. Bez príhovorov, bez veľkých gest. Hlasom povedal všetko, čo chcel. V ňom sa objavoval Lanegan ako progresívny bard (úvodná skladba Death´s Head Tattoo), energický hudobník (Emperor), tichý kazateľ (Bleeding Muddy Water) a pokorný starnúci muž (Nocturne). Nakoniec sa objavil aj v podobe solitéra, ktorá mu dokonale pasuje (One Way Street, Bombed).
Mark Lanegan – Death´s Head Tattoo
Ísť na koncert Marka Lanegana sa oplatí hoci ste ho videli už niekoľkokrát. Zakaždým ho zažijete v inej podobe.