Vždy dobre naladený novozélandský pesničkár Marlon Williams odohral príjemný koncert v berlínskom Hole v rámci svojho My Boy Tour.
V západnej Európe má Marlon Williams dosť fanúšikov na to, aby vystaval turné a zaplnil kluby. S výzorom Jamesa Deana, s hlasom Roya Orbinsona a s rebelantskou tuláckou výpoveďou podobnou Woody Guthriemu oslovuje pomerne široké publikum, v ktorom sa môžu stretnúť folkáči, bluesmani, rock and rolloví fanúšikovia aj s tými, čo nemajú až tak žánrovo vyhranený vkus.
Do berlínskeho klubu Hole zavítal s novým albumom My Boy, ktorý je prechodom z jeho country feelingu do synthpopovejšieho zvuku.
Ako predkapela vystúpila novozélandská speváčka Reb Fountain s kapelou. Predviedla zaujímavý spev, ktorý miestami neladil, možno to bolo iba vinou trémy, ale boli tam zaujímavé okamžiky, kedy predviedla dobrú prácu s intonáciou do zaujímavých intervalových polôh aj rytmických posunoch. Publikum nemalo pocit, že by išlo iba o vyplnenie času, aj keď všetka pozornosť sa pomaly presúvala k Marlonovi.
Marlon Williams je európskemu publiku dobre známym. Rozpoznateľný aj z rôznych filmových a seriálových rolí (Sweet Tooth, True History of the Kelly Gang), no stále je to hudba, ktorá je u neho prvoradá.
Úvodná trojica skladieb Devil’s Daughter, Come to Me, My Boy nastolila príjemné stredné tempo, ktoré sa nikam neponáhľalo. Dali dobre vyniknúť jeho zamatovému hlasu a sprievodným harmóniám akoby vystrihnutým z easy listening. Neskôr sa posunul do indie popových vôd so skladbou Easy Does It, hĺbavejšiu polohu strihol so songom I Know a Jeweller z debutu, kým Don’t Go Back mala už tanečnejší charakter, kde sa na parkete stretol cashovské country so soft popom či rockom.
V jeho hudbe je veľa humoru, čo potvrdil aj počas živého vystúpenia, ako komunikoval s publikom, alebo ako sa tváril pri súhre so spoluhráčmi. V tomto smere má jeho herectvo veľa potenciálu sa rozvíjať aj v oblasti filmu. Rovnako hravá je aj jeho inak jednoduchá hudba, s ktorou sa na nič nehrá – prebúdza v sebe rebelantský duch s prirodzenosťou jeho osobnosti. Žánrovo sa naťahoval aj do bluegrassu, aj do kolísky svojich predkov – ovplyvnený maurskou kultúrou zahral pieseň Aua atu rā.
No najdôležitejší inšpiračný zdroj zostáva pre Marlona Williamsa americká pop kultúra, o čom svedčilo zakončenie prvého prídavku so skladbou Ooo Baby, Baby od Smokey Robinson & The Miracle a definitívne rozlúčenie s bluesovou Portrait of a Man od Screamin‘ Jay Hawkinsa.
