V rámci 3. cyklu Operného štúdia SND sa 20. októbra 2024 o 17:00 uskutočnil, v poradí piaty koncert sezóny 2024/25, venovaný ruskému romantizmu. Program zahŕňal diela Čajkovského, Rimského-Korsakova, Aľabjeva a Rachmaninova.
Koncertu predchádzali majstrovské kurzy, kde mladí speváci mali jedinečnú príležitosť vylepšovať svoje interpretácie pod vedením Mariusza Kwiecieńa. Tento fenomenálny operný interpret, disponujúci dlhoročnými skúsenosťami z javísk z celého sveta, im pomohol nielen s hudobnou analýzou a umeleckým porozumením vybraných diel, ale aj s objavovaním nových interpretačných možností. Verím, že v rámci kurzov mal každý z účinkujúcich možnosť rozvíjať svoj talent v súlade so svojimi hlasovými a osobnostnými dispozíciami.
Program koncertu prezentoval široké spektrum ruského romantizmu, od lyrických piesní až po náročné operné árie. Klavírny sprievod v podaní Branka Ladiča poskytol spevákom spoľahlivú a citlivú podporu, prispievajúc k celkovej harmónii večera.
Hneď na úvod treba poznamenať, že účinkujúcich bolo ťažšie vidieť kvôli svetlu, ktoré svietilo oproti obecenstvu. Tento technický detail mierne narušil celkový vizuálny zážitok z koncertu.
Mária Zajíčková Králiková otvorila večer veľmi slušne interpretovaným Aľabjevovým „Slávikom“. Táto náročná pieseň odhalila istú absenciu nadhľadu pri zvládaní virtuóznych prvkov, no celkový prejav pôsobil veľmi profesionálne. V árii z „Rozprávky o cárovi Saltánovi“ bolo vidieť nestabilné nasadzovanie tónov v pianách a možno aj rezervy vo farbe hlasu. Mária Štúrová predviedla Čajkovského „Uspávanku“ hodnoverne. Jej snaha o plné ruské „jery“ bola zrejmá, no vo výškach jej hlas znel jemne stiahnuto. Pri Rachmaninovej „Modlitbe“ akoby absentovala stredná dynamiku medzi forte a piano.
Han Zhengji v Rachmaninovových „Jarných vodách“ zdôrazňoval spoluhlásky „t“ ako je tomu zvykom pri interpretácii skladieb v nemeckom jazyku, čo spolu s tmavším hlasom zotieralo jasnú výslovnosť. V árii Aleka zvolil decentnejšiu interpretáciu, preukázal vyrovnaný hlas pri tónových skokoch a originálnu prácu s tempovým priebehom árie. Dominika Mičíková excelovala v árii z „Mazeppy“ s výraznou výslovnosťou a rozlišovaním ruského И a Ы. V árii z opery Sadko predviedla jej komornejší typ hlasu s obratnou prácou s dynamikou, pričom pekne prepájala jednotlivé frázy. Viktória Svetlíková v árii z opery Iolanta pôsobila trochu tažkopádne, čo však bolo vyvážené pevnými vrchnými tónmi a pekným prednesom.
V záverečnom duete z „Eugena Onegina“ ukázala silu svojho hlasu, hoci bolo vidieť miestami nie celkom estetické trasenie spodnej sánky a v porovnaní s jej kolegami nerealizovala kontakt s publikom. Ivan Lyvch v excelentnej árii Gremina z „Eugena Onegina“ zaujal jasnou výslovnosťou a ľahkosťou vo vysokých tónoch podľa zásad belcanta. Jeho výraz bol zmysluplný a dobre diferencoval dynamiku. Publikum následne hlučným potleskom ocenilo tento bravúrny interpretačný výkon. Martin Morháč v záverečnom duete ukázal krásnu farbu hlasu, ale aj isté technické rezervy a bolo badať jeho rešpekt pred vysokými tónmi.
Koncert ukázal sľubný potenciál mladých spevákov Operného štúdia SND, hoci s rôznymi stupňami technickej vyspelosti. Niektorí preukázali výnimočné kvality, zatiaľ čo iní ešte majú priestor na zlepšenie v oblasti dynamiky, výslovnosti a celkovej techniky. Napriek technickým výzvam a občasným nedostatkom, večer poskytol zaujímavý pohľad na budúcnosť slovenskej opernej scény.
