Kvetinoví králi, prezývaný tiež Floki, alebo YES nového milénia, je švédska progresívne rocková formácia The Flower Kings, ktorú v roku 1994 založil gitarista, spevák a skladateľ Roine Stolt. Bratislava mala to šťastie, že bola jednou zo zastávok európskeho turné k ich ostatnému albumu z tohto roku s názvom Look At You Now.
Priznám sa, že po osemhodinovej pracovnej šichte za počítačom som mal mierne obavy ako obstojím dvojhodinový koncert Kvetinových kráľov. Hudba The Flower Kings je nádherná, pozitívna, epická, kúzelná, dojímavá, akurát sa vôbec na ňu nedá tancovať, dokonca aj postávať podupkávajúc, či plieskajúc si po stehnách je pomerne náročné.
O to väčšia radosť ma čakala pri vstupe do Majestic Music Clubu, kde rozostavané stoličky naznačovali, že progresívny art rock je ideálne si vychutnávať v sede. A iste sa potešilo aj ostatné publikum, v ktorom nielenže bola väčšina rovnakej vekovej kategórie ako účinkujúci (Roine má 67), ale podaktorí dokonca aj temer vyzerali ako samotní členovia kapely.
A tie občasné výkriky do tmy počas koncertu boli snáď prejavom nadšenia a nie volaním o pomoc. Žien veľmi málinko, aj to len v sprievode a podľa výrazov tvárí pred koncertom, len so silným sebazaprením. Veď kto už by len vo štvrtok večer chodil na prestarnutých pseudo intelektuálnych hipíkov fidlikajúcich si tie svoje psychedelické prelúdia o láske a celosvetovom mieri? No to by ste sa divili!
Skupina je známa svojimi výnimočnými muzikantskými schopnosťami a vynikajúcim živým prevedením, čo potvrdil aj samotný bratislavský koncert. Bolo úžasné sledovať Roineho jemnú, miestami priam striedmu, ale veľmi účelovú gitarovú hru na svojom tradičnom Fenderi. Ďalej jeho brata Michaela na basovej gitare, jazzovo precízneho bubeníka Mirka DeMaia.
Roineho odveký parťák, gitarista so skvelým hlasom Hasse Fröberg a nakoniec, najnovšia akvizícia za klávesmi, Lalle Larsson, ktorý sa blysol výborným sólom v závere koncertu. Roine s Hassem v tradičných kvetinkových košieľkach, Lalleho vzhľad pripomínal skôr chlapíka z Randalu, ktorého kapela splašila tesne pred koncertom.
Kapela počas presne dvoch hodín aj piatich minút odohrala desať piesní vrátane titulnej 25 minútovej skladby z asi ich najlepšieho, v poradí tretieho albumu Stardust We Are (z roku 1997), z ktorého ešte odznela úvodná skladba koncertu, vynikajúca Ghost of the Red Cloud a tiež pôsobivo zahraná Church of Your Heart.
Z najnovšej štúdiovky odzneli singlové a klipové Beginner`s Eyes, The Dream a najnovšie tiež Day for Peace. Trinásťminútová Big Puzzle z debutu Back in the World of Adventures, medley Garden of Dreams z albumu Flower Power (1999) a z novšieho albumu Paradox Hotel (2006) zaznela v druhej polovici koncertu filozofická What If God Is Alone a tiež skladba titulná, ako prídavok v samom závere inak výborného koncertu jednej skvelej kapely.
