Vyrastali v slnečnej Kalifornii, obklopený oceánom, surfovali, snívali o kvalitnom aute, a počúvali dobrý pop z rádií, zatiaľ čo ich rovesníci na druhom konci sveta boli vychovávaní k láske k Sovietskemu zväzu.
Diametrálne odlišné svety mladých ľudí prepojila láska k rock and rollu. Beach Boys prišli do Československa rok po jeho okupácii. V tej dobe už neboli tými naivnými playboymi z pláže, veď za sebou mali albumy Pet Sound či Smiley Smile s prvkami psychedélie, a na svet už mali tiež jasnejšie názory. Jednoducho dospeli a aj príchod do totalitnej krajiny museli vnímať inak. Vstup Beach Boys za železnú oponu bol pre našich mladých ľudí viac než len morálnou spruhou. To, o čom oni iba snívali, za nich prežívali „plážoví chlapci“. Ani oni však nemali dôvod na radosť. Rodinná kapela mala vážne trhliny a sieť vzťahov ešte viac natrhli maniakálne psychické stavy Briana Wilsona.
Rozdiel medzi Beach Boys 1969 a Beach Boys 2017 je zásadný. Denis a Carl Wilson už nežijú, Brian má svoj vlastný projekt a populárna hudba sa za tých takmer päť dekád posunula iným smerom. Dnes Beach Boys nie sú módnou kapelou určujúcou trendy, ich piesne však stále prežívajú aj vďaka spevákovi Mike Love, ktorý s nimi obchádza celý svet. Na javisku sa objavil v kombinovanej zostave – s tými, čo majú historickú spojitosť s Beach Boys a z koncertných hráčov – o generáciu mladším bubeníkom Johnom Cowsillom, gitaristom Scottom Tottenom a basgitaristom Brianom Eichenbergerom, ktorý spolupracuje aj s Brianom Wilsonom. Za súčasť pôvodných Beach Boys možno považovať Jeffa Fosketta, veď s kapelou to ťahá už dlhých tridsaťštyri rokov a bol podobne dôležitým prvkom ako napríklad George Martin pre Beatles, i Bruce Johnstona, ktorý sa pripojil od albumu Summer Days (And Summer Nights!!), a, samozrejme, Mike Love spolu tvorca tých najväčších hitov skupiny.
Koncertné vystúpenie v Bratislave bolo niečím medzi best off prehliadkou, rekapituláciou kariéry a spomienkovou nocou, čomu bola prispôsobená i vizuálna projekcia. Mladosť sa už nikdy nevráti, no skrz nostalgiu môžete cestovať v čase. Zabudnúť na krivdy, bolesť, zahatané sny a ambície, pred vami sa objaví bezstarostnosť, ktorú ste prežívali s priateľmi a z útrob zabudnutých spomienok ju môže vyplaviť na povrch fotografia či pieseň. Obraz na plátne bol v jednej synchronizácii so zvukom a miestami duplikoval, to čo sa dialo na scéne. V jednom momente sa z plátna ozval hlas Carla Wilsona v piesni God Only Knows – pocta hudobníkovi, ktorý zomrel v roku 1997.
Na jednoducho zdobenej scéne sa toho veľa neodohrávalo, no každá jedna skladba a fotografia rozprávala svoj príbeh ako napríklad spoločné slávenie narodenín Mika Lova a Georga Harrisona v Indii či rozpomínania na prvé autá, alebo mala navodiť atmosféru slnečného domova Beach Boys. A to že niekoho popudilo časté ukazovanie ženských kriviek? No a čo, veď aj o tom sú Beach Boys, a kto by si pozrel ich staré vystúpenia zo šesťdesiatych rokov, tak im prizná ich podstatu. Surfovanie je životným štýlom, ku ktorému patria štýlové autá, pekné ženy, trochu mačo nadhľad a rock and roll. Je pravda, že atmosféra v sále mohla byť elektrizujúcejšia, eskalovala iba v závere, a Beach Boys by asi viac než sivé kongresové stredisko Istropolisu svedčalo nábrežie Dunaja. Koncert však nekúpila veľká spoločnosť na promo akciu, ale bol platený z predaja lístkov, takže tento kompromis musel prísť.
To čo je pre skupinu Beach Boys charakteristické je najmä tvorba vokálov a v bratislavskej hale bol ich súzvuk takmer dokonalý. Zaujímavé bolo najmä ako o omnoho starší vokál Mike Loveho zapadol k tým mladším. Už sa zrazu objavil iný prvok, približoval sa veľmi k originálu, ale vytvoril vlastne niečo odlišné. O revivale ani retre nemohla však byť ani reč, ako to chceli niektorí slovenskí novinári pripodobniť.
V súčasnosti máte možnosť vidieť Beach Boys aj Briana Wilsona separátne. No kým Wilson sa venuje prevažne piesňam zo svojej sólovej kariéry, Beach Boys sú nositeľmi surfovej tradície a dobrého, kvalitného rock and rollu, ktorému ani čas neubral na charizme.
