autor: Pavol Gajdoš; autor fotografie: Josef Beneš; interpret: Neal Morse Band; 07.04.2019; Sono Centrum, Brno
Byť fanúšikom (tvrdšej) muziky má niekoľko nástrah. Odkedy niekto pred viac ako sto rokmi vymyslel, že zvuk sa dá nahrávať, nikto neostal verný iba hudbe „tu a teraz“ a väčšina si rada dopraje pokojné počúvanie obľúbených nahrávok v domácom prostredí.
Tak sa môže fanúšik nekonečne krát oddávať milovaným skladbám kedy chce a ako chce. Absencia potrebnej hlasitosti a intenzívnosti by sa dala prirovnať k študovaniu dinosaura lupou… K úplnosti rockovej skúsenosti preto neoddeliteľne patrí aj živé stretnutie. To vie byť rôzne a problematickejšie ako „štúdiový“ svet. Dnes, keď metal je vlastne elektronickejšou hudbou ako bola elektronická hudba v časoch svojho vzniku môže byť toto stretnutie tvárou v tvár aj stretnutím s realitou. Často sa na koncerte ukáže, kto je naozaj virtuóz, kto má fakt charizmu, alebo kto vlastne ako znie…
Po nedeľňajšom koncerte Neal Morse Band v Brnenskom Sono Centre môžem povedať, že moja (naštrbená) viera v možnosť verne pretlmočiť prog rockovú hudbu naživo v širokej komplexnosti bola obnovená. Čo všetko bolo k tomu treba? V prvom rade dokonale hrajúcu kapelu. Každý muzikant a vnímavý poslucháč dobre vie, že zvuk vychádza z rúk, nôh, či hrdiel a všetky tie nekonečné „bedne“ a „dráty“ to len prenášajú. Americký kvintet združený okolo osobnosti Neala Morsa to exemplárne potvrdil. Koncert nemal slabé miesto a skupina žiarila vo všetkých polohách. Rovnako presvedčivo vyzneli krkolomné pasáže, tichučké vyznania, ako aj priamočiarejšie rockové (skoro)hity. Popri vysoko nadpriemerných inštrumentálnych výkonoch každý na pódiu predviedol aj svoje spevácke schopnosti, ktoré spoločne úročili v bezchybných vokálnych harmóniách. Atmosférou a emóciami kraľoval v speve Morse, rozsahom gitarista Eric Gillette, soulovým rozmerom klávesák Bill Hubauer a „drsňáckym“ vokálnym výrazom Mike Portnoy.
Koncert bol rozdelený na tri časti. Prvé dve v celej dĺžke predstavili aktuálny album The Great Adventure, predelený rovnako ako jeho dva disky v strede prestávkou. Na konci odznelo veľké medley najvýraznejších skladieb z Morsovej diskografie. Koncert mal hlavne dve pridané hodnoty, celkom iné, aké zaznievajú na vystúpeniach „konkurenčných“ spolkov. Prvým z nich bola hypernaturálna emocionalita a vypätosť Morsovho prejavu. Za všetko poviem, že zásobník papierových vreckoviek bol prilepený priamo o klávesy. Utierali sa rovnako slzy aj pot. Morsova absolútna odovzdanosť hudbe je niečo v prog rockovom kontexte nevídané. Jeho nadšenie z každého tónu zahratého kýmkoľvek na pódiu hraničilo až s detskou radosťou. Ako jediný z kapely nemal uši „zapchaté“ in ear monitormi a hral a spieval na klasický odposluch. Toto všetko si mohol dovoliť len vďaka mimoriadnej muzikálnosti, odkazujúcej na schopnosti najväčších mien hudobného sveta.
The Neal Morse Band – The Great Adventure
Počúvať druhých a reagovať na to je bohužiaľ na (prog) rockových pódiách, kde vládnu poloplayback a click tracky stále vzácnejšie. Jeho spontánnosť neohrozili ani kostýmové zmeny, ktorými Morse ešte viac podčiarkol rôzne situácie a vrstvy predvádzaného zhuzdobneného príbehu. Škarohlídi by mohli namietať, že pri lepšom pohľade sa tu a tam dala spozorovať vec urobená „na kolene“ resp. vec nespĺňajúca profesionálne štandardy dneška. Žiadna z nich však nebola zo sveta hudby. Našli by sme desiatky súčasných veľkých aj malých mien (prog) rockovej – prog metalovej scény, ktorých projekcie sú oveľa viac profi, alebo „artové“, ktorých svetlá sú lepšie zosynchronizované s hudbou, či ktorých pódiové oblečenie je viac šik. Morse sa ale nezodpovedná rozlíšeniam, strihom, či pódiovej choreografii, ale len a len hudbe. Alebo skôr Hudbe. Je výnimočné, že aj napriek Morseovmu mimoriadnemu kresťanskému zápalu by neznalí veci možno ani nespozorovali prítomnosť tohto rozmeru. Zo spomínaného zápalu sršiaca energia ale bola dostatočne prítomná na to, že pozdvihla rockovú hudbu ako prostriedok zábavy do sakrálnych rozmerov. Hĺbka duchovnej skúsenosti sa však vôbec nebila so silou rocku, práve naopak. Poludštila ju a tým pádom „Tomu“ každý v zaplnenej sále uveril.
Druhou pridanou hodnotou bol zvuk. Tento krát naozaj došlo k prepojeniu štúdiovej čistoty a konkrétnosti s koncertnou hlasitosťou a energiou zvuku. Zbožné prianie každého muzikanta, zvukára a fanúšika sa v ten večer stalo skutočnosťou. Každý v sále mohol počuť struny, hlasivky, blany, paličky a nie „niečo“ skryté v basoch, výškach a stredoch, ako to bohužiaľ často býva zvykom. V štvorhlasoch ste mohli nájsť každého speváka a v klávesových partoch započuť každý trilok. Nemalý podiel na tom mal určite aj Rich Mouser, legendárny zvukár sprevádzajúci Neala od začiatku jeho kariéry v štúdiu, na pódiu a aj mimo neho. Veľkú zásluhu na zvukovom zážitku mala aj hala. Je veľmi počuteľné a citeľné, keď sa niečo zvukové odohráva v priestoroch, ktoré boli vytvárané s tým, aby v nich dobre znela hudba. Uznanie z výberu miesta patrí organizátorovi Raymondovi Kaňovi. V našich končinách takéto zázemie bohužiaľ vôbec nie je štandard. Napríklad v Bratislave sú top tri miesta na hlasnú muziku tenisová hala, vykuchané kino alebo bývalá priemyselná hala… Umelci, organizátori a fanúšikovia majú v tomto smere trochu smolu.
Skupina v Brne točila Blu-Ray. Dúfam, že v Čechách nehrozí, že sa stanú pre art rock tým, čím sa stali pre power metal a Sabaton… O Brno a Čechy myslím ani tak včera nešlo. V publikum bolo mnoho Slovákov, Maďarov aj Rakúšanov. Okrem tých istých tvári, ktoré človek stretáva už dobrú dekádu na podobných koncertoch bolo príjemné vidieť v publiku aj mladých ľudí, trochu menej buržoáznych ako na súčasných prog vlajkonosičoch. So všetkými skupina nadviazala nenásilne spojenie, úplne prirodzene. Heslom večera bolo Love Than Never Dies…
The Neal Morse Band – A Love That Never Dies live 2019
Ako je to teda s tým progresívnym rockom? Je relevantný, alebo mnoho rifloviek a jágrovských účesov v publiku túto otázku zodpovedalo jasne? Ak by na koncert Neal Morse Band v Brne včera prišli mimozemšťania zistiť čo je hudba, zistili by to a k tomu by sa stali fanúšikmi kapely a išli domov so spoločnou fotkou s nimi.
Neal Morse a jeho kapela upriamili pozornosť včera na Hudbu tak, ako v súčasnosti nikto v škatuľke progresívny rock. Všetky zimomriavky, pot a slzy vychádzali z nej a odkazovali niekam, kde odkazuje naozaj veľké umenie.
