Balkánske publikum jazzovú hudbu zbožňuje, no vníma ju iným spôsobom. Zapája sa do jeho rytmu, preniká do jeho harmónie, cíti pulz melódie. Mnoho interpretov preto reaguje inak ako na svojich zvyčajných koncertoch. Preto aj kapely, ktoré ste mali možnosť už niekedy, niekde inde vidieť, tu zrazu pred vami stoja v úplne inej nálade. Jazzová prehliadka na festivale Nišville bola intenzívna.
V srbskom meste Niš sa už po osemnásty krát konal festival jazzovej hudby Nišville. Festival splynul s mestom a s jeho espritom. Hoci je prevažne určený pre domácich obyvateľov, čoraz viac turistov a zahraničných návštevníkov oceňuje jeho kvality. Program prebiehal paralelne na niekoľkých pódiách, pričom väčšia časť programu bola zadarmo. Spoplatnené boli veľký EARTH / SKY STAGE, na ktorom vystúpili najväčšie hviezdy, rovnako aj MIDNIGHT JAZZDANCE STAGE, ktorý patril polnočným a ranným DJ´s. Festival nie je zakorenený iba v pevnosti Niš, ale časť jeho programu prebieha aj v mestských uličkách.
Podľa geografických kritérií, by sme rozčlenili program takto:
Americká časť – Najväčšie lákadlo pre domácich návštevníkov. Vďaka Nišville sa do mesta dostanú hudobné hviezdy, ktoré prerástli aj jazzovú scénu. Takýmto príkladom je basgitaristka Nik West. Extravagancia zdobí nielen jej imidž, ale aj jej hudbu, ktorá kombinuje viacero žánrov a vytvára niečo na pomedzí neo soulu a funku. Hneď na prvé počutie zaujme neustále vyvíjajúci sa rytmus a jeho odchýlky. Pulzovanie nenastáva len medzi basou a bicími, ale aj pri vokáloch, ktoré zdvojili sprievodné vokalistky. Niektoré party pripomínali soulového Ray Charlesa či Stevie Wondera, výrazovou presnosťou zase Marcusa Millera. Nik West má fenomenálnu hudobnú pamäť, a preto pohotovo vie reagovať na všetky podnety. Groove, melodické cítenie, prelínanie žánrov a univerzálnosť zdobili tento koncert.
Opakom k extrovertnému vystúpeniu, bol koncert skromného amerického bubeníka Al Fostera, ktorý svojím kvintetom potešil milovníkov jazzových tradícií. Dlhoročný spolupracovník Milesa Davisa je chodiacou kronikou jazzovej histórie, no nie je len živou spomienkou na všetkých velikánov, s ktorými mal tú česť spolupracovať, ale aj nestarnúcim nestorom mladých hudobníkov, ktorí majú možnosť po jeho boku hudobne rásť. Keď medzi skladbami rozprával, pôsobil placho, ale pri hraní dokázal, že stále má v rukách pevný stisk, ktorý rytmus „zlomí“ na niekoľko výnimočných fráz. Celý koncert mal vynikajúci drive. Tom Harrell je tak trochu impresionistom medzi americkými jazzmenmi. Svojím kultivovaným tónom tiahne skôr k európskemu zvuku. Bol to nádherný „trip“, ako nazval svoj koncertný program, pritom veľa nechýbalo a návštevníci oň skoro prišli. Treba mu poďakovať, že v meste zostal, keďže jeho koncert museli deň predtým z bezpečnostných dôvodov, pre pretrvávajúce búrky, zrušiť.
Európska časť – Zaujala nás litovská kapela Silent Blast, ktorá funguje na spojení mladej a staršej generácie. Legendárny saxofonista Vytautas Labutis sa predviedol ako vynikajúci interpret, predviedol aj hru na dva saxofóny, ktorou sa preslávil, aj ako skúsený líder. Saxofónovými sólami nešetrila holandská diva Candy Dulfer, ktorá sa vrátila na festival už po štvrtýkrát, tento raz s programom k aktuálnemu albumu Together. Najväčšie hity nečakali na záver, ale plynuli prechádzali cez jej repertoár a vedľa nových skladieb sa ocitla aj pocta Princovi. Inteligentná tanečná hudba s jazzovými prvkami mala iskru, nápad aj spád.
Balkánska časť – Rôznorodosť tohto regiónu sa prejavila aj na festivale. Slovinskí Big Band Gverillaz ukázali, čo všetko sa dá vtesnať do mohutného zvuku a pritom zostať stále komorný, zaujímavé vokálne harmónie predviedla bulharská vokalistka Kamelia Todorova s jej veľkým rozsahom a silným hlasom, spojenie reggae a jazzu ponúkli Del Arno Band stojaci pri vzostupe tohto žánru v bývalej Juhoslávii. Najmenej jazzovo pôsobila formácia E – Play, ale ich post punk bol skvelým osviežením. Asi najviac však potešil legendárny Rambo Amadeus, taký srbský King Ivan, extravagantný, no stále vynikajúci hudobník. Hudba s vtipom, nadhľadom a spoločenským podtextom.
Africká časť – Závan rozpálenej africkej buši a pravé, autentické reggae priniesol Alpha Blondy. Jazz a reggae majú spoločné korene a blízko má k sebe aj Európa a Afrika. Blondy sa predviedol v troch polohách: ako kazateľ, ako hovorca utrápených, ako hudobník. Medzi piesňami veľa rozprával a poukazoval na to, že svet je pestrofarebné miesto, kde má miesto každé mierumilovné náboženstvo. Celému svetu poprial mier, pričom povzbudil aj vojnou traumatizovaných domácich návštevníkov. Jeho posolstvo preniklo skrz silné slová a tenorový hlas, ktorý dokáže zarezonovať každým jedným tónom.
