V atmosférickom bratislavskom klube British Rock Stars sa uskutočnil koncert jednej polozabudnutej – no ešte stále aktívnej post punkovej legendy. The Chameleons Vox je pokračovateľom legendárnych „chameleónov“ v zostave so zakladajúcim členom – spevákom a basgitaristom Mark Burgess. Ich vystúpenie bolo príjemným návratom do minulosti ešte stále aktívnych nostalgikov.
V okolí baru a na dôsledne rozložených stoloch boli položené zapálené kahance a spolu s čiernym zátiším, tohto čoraz obľúbenejšieho hudobného klubu, dotvárali prazvláštnu atmosféru. A nič viac v tejto chvíli ani nebolo potrebné. Iba ten oheň a tá čierna farba. Ticho. Prerušované iba vrzgotaním schodiska, klopkaním opätkov, lakoviek a tenisiek, zvuk praskajúcich ozubených koliesok v zapaľovačoch a tiene vynárajúce sa z tmavého oblečenia. Ale ani tieto „rušivé“ aspekty nepochovali idylu tmavej útulnej kobky, naopak, ešte viac ju zdôraznili. A keď začali tie chameleónske tóny, vedeli ste, že aj malé divadlo vám pripraví veľký pôžitok.
The Chameleons nikdy nepatrili k top hudobným hviezdam. Ich hudba bola síce dobre prijímaná, ale keď by doboví pamätníci listovali vo vlastných spomienkach, aby mohli odpovedať na otázku, čo ich hudobne najviac ovplyvnilo z tejto dekády, mnohí by si na nich asi nespomenuli. Možno by ich neumiestnili ani do prvej desiatky. Veď vtedy ich totálne prevalcovali Depeche Mode, Joy Division, ale aj The March Violets. Napriek tomu stáli v úzadí, z ktorej valili na poslucháčov zaujímavé melódie, ktoré prežili rozpad kapely i nespočetnú obmenu hudobníkov, ako aj reštitúciu hudobných žánrov.
The Chameleons – Up the Down Escalator
Post punk má v sebe revivalový potenciál. Škoda len, že ho brit pop úplne zomlel a pohltil do seba. Kapela pôsobila naživo veľmi sympaticky. Na nič sa nehrala, žiadne hviezdne maniere, iba poctivé naštudovanie a nadrvenie riffov valiacich sa stereofónne. Dlhé vystúpenie predstavilo tvorby skupiny z rôznych strán, niektoré kúsky boli možno iba variovaním jedného refrénu, ostatné s originálnymi nápadmi a rozvedením, ale hlavne zahrané úprimne. A to sa cení aj v čiernej hmle, ktorá vás pohltí.
