Predposledný koncert Jaroslava Nohavicu, z jeho šesťdielneho bratislavského cyklu, mal takmer domácu atmosféru. Ale to je najväčšia prednosť pesničkára z Těšína, že aj medzi tisíckou ľudí (presný počet 1 400 predaných lístkov) máte pocit, akoby iba vám spieval poetické texty priamo do ucha.
Už v introdukcii sa prejavila spontánna Nohavicovská povaha, keď uviedol neznámu cestovateľskú pieseň poskladanú z impresií, ktoré ho momentálne na turné obklopujú. Stará Tržnica, ako sa neskôr na koncerte vyjadril, mu pripomínala jeho prvé vystúpenie v Karlíne, ale v určitom smere mu železné konštrukcie evokovali aj rodnú Ostravu. Preto sa tu cítil ako doma. Nohavica sa opäť predstavil v silnom tandeme s poľským hudobníkom Robertom Kuśmierskim. Tým, že začal vystupovať s jedným z najlepších európskych akordeonistov prešli aj jeho piesne výraznou zmenou aranžmánov. Robert im pridáva väčší dôraz na slovanskú melodiku a Nohavicove klezmerove zdobenia (ako napríklad v piesni Těšínská) sú podoprené priamou Varšavskou skúsenosťou. Keďže Robert prednedávnom vydal svoj sólový debut, Jarek mu poskytol priestor, aby v jednej sólovej inštrumentálnej kompozícií naplno preukázal interpretačné zručnosti.
Jaromír Nohavica – Těšínská
https://www.youtube.com/watch?v=UAmonV2JiGc
Nohavica ako šikovný „krajčír“ naživo prestrihal mnohé svoje skladby výraznou aranžérskou zmenou. V niektorých kompozíciách viac ponaťahoval hlásky (Zatanči), čím ich spomalil, v iných zase zrýchlil tempo (Danse Macambre) a v niektorých úplne pozmenil ich typickú charakteristiku, ako keď v skladbe Hlídač krav zmenil trampskú odrhovačku na rytmický boogie woogie. Kedysi Nohavica odmietal hrať detské pesničky, považoval to za uzavretú kapitolu svojho života, dnes ich opäť zaraďuje do repertoáru. Na kultový album Tři čuníci sme zaspomínali aj so skladbou Metro pro krtky a zhudobnenou básničkou Když byl Pepa ještě mladý. Na koncerte zazneli všetky Nohavicove zásadné piesne ako Darmoděj, Až zítra ráno v pět, Sarajevo, Když mně brali za vojáka či Až to se mnou sekne. O dobrú náladu sa postarali vidiecke fukoty V Kopřivnici u Příbora a Přívozská Puť, ktoré vytvorili uvoľnenie k mestskej poetike. Najsilnejšie momenty však prišli v kontrastných Nohavicových výpovediach v piesňach Já si to pamatuju (v mrazivom tichu obžaloba doby) a v zmierlivej Minulost.
Jaromír Nohavica – Minulost
Prekvapením bola prezentácia úplnej novinky Pieseň smutného hokejistu, ktorá vznikla pri príležitosti budúcoročného hokejového šampionátu v Ostrave. Nohavicovi je športová tematika blízka, počas svojej kariéry napísal piesne Rugby, Cyklistika či Fotbal. Tento krát potešil nielen oba hokejové národy, ale aj svojho blízkeho priateľa, reprezentačného kouča Slovenska Vladimíra Vújtka. Charizma Jaromíra Nohavicu na ľudí stále zaberá a je dobré, že sa samotný pesničkár vybral cestou priestorov, ktoré dýchajú geniusom loci.
