Aj, keď má táto skupina v názve rozpísanú skratku Snížení pracovní schopnost ich pracovná morálka nie je lenivo pasívna. Možno v štúdiovej činnosti, ale to poslednými rokmi odčinili. Veď tri albumy za šesť rokov je slušná bilancia. Horšie to je s uchytením nových skladieb. Skrátka som nostalgik, ktorý vyrastal s piesňami, ako Jsme v hajzlu, Exhalace, God save Mr. president( potešujúca náhoda, že všetky spomínané odzneli.) Aj oni vedia, že to zaberá na viacero ich fanúšikov. SPS pripravili mix nových skladieb so starými hitmi. Odozvu nachádzali aj tie najnovšie, čo znamená že album už medzi fanúšikmi koluje. Iní si ho pod vplyvom dojmu po koncerte hneď kúpili. Dá sa niečo nové povedať o koncertoch SPS? Je to stále o tom istom. V tom pozitívnom zmysle. Viete na čo idete, viete čo dostanete, a viete prečo prídete nabudúce znovu. Viete ešte aj z ktorou skladbou sa rozlúčia (Máma, alebo Ruská). Z CD je to fajn, ale naživo ešte lepšie. Hlavne, keď viete že SPS to naozaj baví a ešte asi dlho bude. Album im pokrstil spevák z Punk Floidu. Ich podobný osud ešte len čaká, lebo sú to mladšia kapela, ale už teraz s veľkou popularitou . Oproti sociálnym témam sps-iek sú viac naklonení recesii a odráža sa to aj v hudobnom prejave.
SPS, Punk Floid; 19.03.2010; Randal klub, Bratislava
autor: D.H.ml.
