autor: Martin Saksa; interpreti: Oceanwake, October Tide, Swallow the Sun; 10.11.2019; Randal Club, Bratislava
V rámci turné k poslednému albumu zavítali melancholici Swallow the Sun aj do tradičného metalového bratislavského klubu Randal. Doom metalovú náladu im pomáhali dotvárať švédski súputníci October Tide a tiež kolegovia z Fínska – Oceanwake.
Kto iní ako Škandinávci vedia vyčarovať tú pravú novembrovú potemnelo melancholickú a krásno-smutnú atmosféru? Túto skvelú príležitosť si napriek nedeľnému večeru (alebo práve nemu) nenechalo ujsť slušný počet posmutnelých doom metalových dušičiek a Randal Club bol takmer plný.
Správne smutnú náladu sa ako prvá snažila vytvárať formácia Oceanwake, ktorá funguje presne jednu dekádu a na svojom konte má štyri štúdiové albumy a tiež služobne omnoho starší – October Tide, ktorý s krátkou prestávkou v kariére medzi rokmi 1999 až 2009 fungujú už od druhej polovice deväťdesiatych rokov a nahrali 6 štúdioviek. Metaloví fajnšmekri vedia, že práve v tomto rannom období pôsobil v tejto skupine aj istý Jonas Renkse. Áno, ten spevák už z priam legendárnej kapely Katatonia. October Tide zakladal ako bočný projekt s ďalším ex členom tejto formácie – gitaristom Fredrikom Norrmanom (v rokoch 1994 – 2009), ktorý pôsobí v October Tide dodnes a predstavil sa aj v Bratislave.
Avšak až s príchodom hlavnej hviezdy večera – Swallow the Sun, nastala v klube tá ozajstná magická atmosféra. S úderom pol desiatej hodiny večernej sa na pódiu ocitlo šesť záhadných postáv a za tónov úvodnej titulky z nového albumu When a Shadow Is Forced into the Light spustili svoj temný, zádumčivý, ale zároveň oslnivý a nádherný koncert.
Publikum priam ustrnulo na svojich miestach a nechalo sa unášať pomalou, nádherne smutnou hudbou, zabalenou v metalovom šate s výbornými vokálmi. Tie mal na starosti najmä muž v popredí, zahalený kapucňou, Mikko Kotamäki, ktorý v stoickom kľude zvládal nádherný čistý spev a s prehľadom aj death metalový growling, či black metalový screaming. Skvele mu v tom sekundoval ďalší muž zahalený kapucňou, ešte tajomnejší muž v pozadí za klávesmi, istý Jaani Peuhu, ktorý je v kapele len od minulého roka. Ich vokálne dueta v nových piesňach ako Here on the Black Earth, Stone Wings, Upon the Waters, či Firelights boli extatické. To všetko v špičkovom inštrumentálnom prevedení, ktoré zabezpečoval muž v popredí, v kapucni hrajúci na base (Matti Honkonen), gitaristi Juha a Juho (Rauvio a Räihä) tiež v popredí, ale po krajoch, čoby metalové máničky s riadnymi řepami a nakoniec na bicie hrajúci muž v pozadí (Jusso Raatikainen).
Zo starších vecí došlo na desať rokov starú, titulnú New Moon, ďalej Don’t Fall Asleep (Horror Pt. 2) z výborného albumu Hope z roku 2007 a základný set uzatvárala najstaršia vec – Deadly Nightside, z debutového albumu kapely (The Morning Never Came z r. 2003).
Kvôli menším zdravotným strastiam dôležitého muža v pozadí, však nedošlo na turné bežne hrávanú ďalšiu krásnu pieseň z nového albumu – Clouds On Your Side a v závere tiež titulnú skladbu z roku 2012 Emerald Forest an the Blackbird. Budiš odpustené, Jaani. Snáď nabudúce, alebo radšej určite. Na záver len toľko… Žeby jeden z adeptov na koncert roka? V Randali určite.
