Rozpor je na bratislavskej scéne od roku 1999 a málokto sa stihol od toho času zamýšľať, aké to bude keď táto kapela zostarne. Zdalo sa to totiž nepredstaviteľné, kvôli ich neortodoxnému prístupu k hudbe, k umeniu a k životu. Sedemnásť rokov však ušlo ako voda a Rozpor už nie je tou mladou vriacou krvou, ale kvalitnou zárukou svojich názorov. Vyzreli, ale nezostarli. A vlastne sa už dá hovoriť iba v jednotnom čísle, lebo posledným mohykánom zoskupenia je gitarista Datra.
Ten sa rozlúčil hneď s niekoľkými dôležitými členmi a prijal novú inšpiráciu v podobe ďalších muzikantov. Odrazilo sa to nielen v dvoch posledných štúdiových doskách, ale aj vo vylepšenom – aktualizovanom koncertnom programe i v celkovej prezentácie skupiny. Tá zaujala aj niekoľkých novinárov a Rozpor sa tak dostáva z DIY zinoch do profesionálnych médií. Výsledok tvrdej dvojročnej práce skupina zakončila v bratislavskom klube Fuga, kde na koncerte pokrstili svoj nový album Radikálna ľudskosť. Rozpor sa profesionalizuje nielen s príchodom nových členov, ale hlavne s úpravou svojho charakteristického zvuku. Stále je síce v popredí inšpirácia punk rockom birminghamskej scény z osemdesiatych rokoch, do nej sa ešte viac vkráda metalový zvuk, ktorý bol v Rozpore akosi vždy v úzadí – počuteľný. Po odchode speváka Rumuna sa možno od prichádzajúceho Fabka čakala zmena a príklon k melodickejšej línií, čo sa nestalo. Aj na koncerte bolo možné počuť rovnaký charakter „revania“. Väčšia intonácia alebo aspoň artikulácia by určite nezaškodila. Nové skladby sú predsa len pestrejšie a možno aj vokál by mohol pôsobiť vyrovnanejšie, živšie, pestrejšie a emotívnejšie. Fanúšikovia si napriek tomu koncert užili, i keď nebol taký divoký ako v začiatkoch Rozporu, no tí dokážu stále vytvoriť na malom priestore bojovnú náladu a živelnú atmosféru.
Rozpor – Vlk
Potešilo zapojenie piesní, z dnes už kultového dema Nezabudneme, ktoré v 90. rokoch radikalizovalo punkovú scénu, ktorá je dnes pasívnejšia, čo sa ukázalo aj na tomto koncerte. Radikalizmus nemusí nutne ísť iba konfrontačnou alebo útočnou cestou. Naopak, aj defenzíva sa môže tvrdo mobilizovať, brániť, vyvracať mýty a demagógiu. A hlavne, nedávať iba jediný správny návod na žitie. O to Rozporu ani nikdy nešlo. S poriadnou dávkou irónie a sarkazmu ukázali i na krste nového albumu, že náš svet nie je čiernobiely, a že do slabších si nemáme kopnúť, ale brániť si ich. Za to všetko Rozporu ďakujeme.
