Nezabudnuteľný večer so slávnostnou atmosférou. Taký bol štvrtkový koncert, na ktorom sa Slovenská filharmónia predstavila pod taktovkou Petra Breinera, ktorý mal dva vrcholy: vystúpenie britského violončelistu Richarda Harwooda a uvedenie Breinerovej suity z baletu Majster a Margaréta.
Tri roky. Tak dlho trval návrat najrešpektovanejšieho slovenského dirigenta, skladateľa, aranžéra Petra Breinera do Reduty. Slovenská filharmónia má s Breinerom vzťah trvajúci takmer päť dekád, počas ktorých v nej pôsobil na viacerých hudobných frontoch. V posledných rokoch s ňou nahral album Slovenské tance, oslávil šesťdesiatku a teraz mu tu bola poskytnutá ďalšia príležitosť: uviesť nové dielo v koncertnej premiére a zároveň možnosť tento koncert aj dirigovať.
Po konzultácii s dramaturgom SF Jurajom Bubnášom si na úvod pripravil naštudovanie orchestrálnej predohry Portsmouth Point od britského skladateľa Williama Waltona – dielo, ktoré formovalo britskú národnú hudbu v dvadsiatom storočí. Rýchle striedanie dynamík a kontrasty medzi nimi malo poslucháča rozrušiť a preniesť do atmosféry rušného prístavu. Breiner zvýraznil práve ten neustály pohyb a dramatickosť zachytenú v detailoch.
Slovenská filharmónia pod jeho vedením pôsobila energicky aj stabilne. Dirigent sa zameral predovšetkým na zvýraznenie výraznej zvukovej palety, čitateľnú predovšetkým pri práci s hlavným motívom, v ktorom najmä tympány a sláčiky zintenzívnili tento pohyb. Dramaturgicky dobre zaradené dielo otvorilo večer, ktorý rýchlo ubiehal a nemal slabšie miesta.
Následne sa obsadenie orchestra zmenšilo pri uvedení Koncertu pre violončelo a orchester č. 1 C dur Josepha Haydna. Sólistom v tomto interpretačne namáhavom diele bol britský violončelista Richard Harwood. V jednom z najslávnejších violončelových diel sa sólista sústreďuje nielen na technicky náročné virtuózne pasáže, ale aj na prepojenie s expresívnou výrazovou farbou orchestrálneho sprievodu.
V prvej časti Allegro sa napojil na orchester aj prinášal kontrasty, aby v nasledujúcej Adagio vytvoril v pomalom tempe priezračný tón, ktorý postupne získaval viac na sile v jeho frázovaní. Záverečné Finale: Allegro molto vystupňovala v rýchlych pasáží Harwoodova bravúrna hra. Po celý čas ho Filharmonici podporovali. Publikum to ocenilo a vypýtalo si prídavok v podobe J. S. Bacha.
Zmena v obsadeniach orchestra dopomohla rýchlejšiemu tempu večera, keď vystriedala najprv pestrofarebnú zvukovú náladu prvej skladby, následne preorientovanú do intímnejšieho zážitku a pri záverečnom uvedení prišlo až k opulentnému zvukovému poňatiu aj pridaním dobového nástroju teorby a zmiešaného mužského a ženského zborového spevu v podaní Slovenského filharmonického zboru so zbormajstrom Janom Rozehnalom.
Po prestávke uviedol Peter Breiner v dlho očakávanej premiére koncertnú suitu z baletu Majster a Margaréta na motívy Michaila Bulgakova. Dielo jeho obľúbeného autora malo zaznieť v baletnom prevedení v Balete SND, ale nakoniec sa to z rôznych príčin neuskutočnilo. Vďaka iniciatíve zo strany vedenia Slovenskej filharmónie sa mohla suita pod názvom Diabol v Moskve uviesť koncertne v Redute.
Orchestrálna suita v deviatich častiach (Predohra; Kulisáci. Medzihra; Siedmy dôkaz; Niesla žlté kvety; Ľudstvo miluje peniaze; Temnota pohltila Jeruzalem; Let; Veľký ples pri splne mesiaca) už svojimi názvami evokovala hrozivú súčasnosť a ponúkala katarzný účinok hudby vo štvrtkový aj piatkový večer.
Pred poslucháčmi sa vytvorila ilúzia jednotlivých obrazov, asociácie s tým spojené a do toho až dramatický výkon Petra Breinera, ktorý strhol orchester už po niekoľkýkrát v tento večer. Filharmónie vytvorila mohutnú zvukovú stopu, ktorá mohla evokovať aj podobu filmovej hudby, z ktorej skladateľ často vychádza.
Podobne ako v Slovenských tancoch aj v tejto koncertnej suite sa pohráva s univerzálnym účinkom hudby, v ktorej sú stopy po rôznych kultúrach. Do symfonického spracovania slávneho baletu, tak výrazne vstúpili bicie nástroje, aby znásobili dramatickosť, ako aj práca s citáciami v lesných rohoch odkazujúce na Klavírny koncert b mol od P. Čajkovského, či referencie na sovietsku hudbu.
Jednotlivé obrazy do seba zapadali, pričom aj skrátená verzia ponúkla predstavu, ako by asi vyzerala hudba v jej celistvosti. Zažiť ho niekedy v baletnej podobe bude nepochybne ďalším veľkým zážitkom.
