Rádio_FM v spolupráci s agentúrou Samé ucho rozbehli spoločný projekt, v ktorom sľubujú 5 krát do roka priniesť veľké hviezdy na slovenskú scénu. Ostatne, názov Big_FM dokonale vystihuje jeho podstatu. Prvým menom v rámci spomínaného projektu bol Peter Hook And The Light. Mnohí ho poznajú hlavne ako basgitaristu Joy Division a práve tejto kapele bol venovaný večer 9. februára, kedy mal bratislavským klubom MMC znieť debutový album post-punkovej legendy 70. rokov, Unknown Pleasures (1979). Odznelo však oveľa viac.
Hook nenecháva odkaz jednej z najvýraznejších kapiel hudobnej histórie zapadnúť prachom. Zhromaždil okolo seba kapelu a už niekoľko rokov šíri po svetových pódiách odkaz Iana Curtisa a vzdáva mu hold. „Predovšetkým spievaním pôvodných skladieb Joy Division som konečne docenil Iana ako neuveriteľného textára a skladateľa. To som si kedysi neuvedomoval. Vravel som si, že je dobrý. Ale on bol ohromne skvelý! Zjavenie…“ vyjadril sa Hook v jednom z rozhovorov.
K mikrofónu pôvodne namierené nemal. Chcel zastávať svoje miesto za basgitarou, ako bol zvyknutý (na tomto mieste ho veľmi reprezentatívne zastupuje jeho syn). Bol to však prirodzený priebeh, je v tom kúsok symboliky a nenašiel sa nikto, kto by Curtisove skladby vedel podať dôveryhodnejšie ako Hooky. Jeho The Light opakovane a neúnavne obohrávajú jeden z najzásadnejších hudobných počinov . Trvalo to 30 rokov, kým sa album Unknown Pleasures dostal z kazeťákov a gramcov na koncertné pódia. Pôvodne malo ostať pri jednorazovej záležitosti, na naliehanie okolia sa však vydali na turné. Prvé koncerty v Austrálii, Novom Zélande, Amerike ho presvedčili natoľko, že z pódií tak skoro odísť neplánuje a plnými dúškami si užíva uznania, ktorého sa mu nestihlo dostať počas krátkeho pôsobenia Joy Division.
Ľudia (vrátane mňa) bývajú skeptickí voči všemožným revival pokusom, za ktorými často býva iba honba za peniazmi, bez akéhokoľvek umeleckého či emočného prídavku. Pred koncertom som mala očakávania. Že nás Hooky samovoľne prenesie do atmosféry spred tridsiatich rokov, bude to v rámci možností autentické a pamätné.
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=qIQXL8DTaAU&feature=player_embedded‘]
Pred vystúpením kapely publikum navnadil krátky film o Joy Division, (poskladaný prevažne z útržkov z koncertov a klipov) sprevádzaný nadšenými výkrikmi z davu. Tie potrvali až do príchodu piatich členov pod vedením päťdesiatnika Hooka. Na počudovanie mnohých nezaznela prvá Disorder (úvodná na albume Unknown Pleasures), ale bonusové kúsky, ktoré nefigurujú ani na jednom z dvoch albumov Joy Division. Po úvodných minútach sa na plátne za kapelou objavil známy cover Unknown Pleasures a v precítenom muzikantskom móde nasledoval jeden hit za druhým. Čo mi mierne kazilo dojem z koncertu bol výraz a performance Petra Hooka, ktorého by som viac ako k Joy Division, (prípadne New Order) podľa prejavu zaradila skôr ku jednej z klasických českých „rockových“ kapiel.
Hudobný odkaz Joy Division sa odovzdáva z generácie na generáciu. O tom svedčilo i zloženie návštevníkov – od tínedžerov, po tých skôr narodených. Reakcie ľudí boli rôzne, od nadšených cez nespokojné až po zmätené. Okoloidúca dievčina euforicky vraví, že sa parádne vyskákala, skupinka obďaleč kuje plány ako si založia vlastnú Joy Division Revival Band, z koncertnej sály vychádzajú tváre usmiate i hlavou krútiace. Po bratislavskom koncerte sa na facebook stránke kapely objavili chvály slovenské publikum a dodáva, že práve ostatný koncert bol jeden z najlepších celého turné.
Deväťdesiat minút v podaní Petra Hooka And The Light bolo o dobrej hudbe, silných pesničkách a to je asi všetko.
Setlist koncertu:
No Love Lost Leaders Of Men Glass Digital Disorder Day Of The Lords Candidate Insight New Dawn Fades She’s Lost Control Shadowplay Wilderness Interzone I Remember NothingEncore:
Dead Souls Isolation Twenty Four Hours These Days Ice Age WarsawEncore 2:
Transmission Love Will Tear Us Apart Ceremony
