autor: Tereza Haščičová; interpreti: Marduk, Valkyrja, Attic; 18.04.2019; Randal Club, Bratislava
V predvečer jedného z najväčších kresťanských sviatkov sa to pred kultúrnym centrom, kedysi známym pod spoločným názvom YMCA, dnes rozdeleným na tri koncertné sály a samostatne fungujúce podniky, hemžilo fanúšikmi tvrdej a tvrdšej hudby.
V najväčšej sále MMC prebiehala benefičná akcia s názvom Štupel fest s prevažne slovenskými punk– rockovými kapelami, my sa pozrieme do Randalu, ktorý tento večer patril prívržencom všeobecne – menej – znesiteľnej muziky. Dve švédske blackmetalové bandy Marduk a Valkyrja sa u nás predstavili v rámci turné s názvom VICTORIA EUROPA PART 3 (March of Ash and Rust), sprevádzaní nemeckými heavymetalistami Attic.
Nepoučená poznaním, že koncerty v Randali začínajú už nejaký čas prekvapivo presne, prichádzam opäť neskoro. Prvá kapela Attic už je niekde v druhej polke setu. Deviatym rokom svojou hudbou vzdávajú poctu legendám typu King Diamond alebo Mercyful Fate. Nemeckí predskokani s bývalými členmi známejších Warhammer (čím sa vlastne vysvetľuje ich zmysel pre tribute-bandy) si svojich fanúšikov našli, a teda úloha prvej kapely večera bola splnená viac než dôstojne.
Attic – The Hound Of Heaven
O niečo horšie dopadla nasledujúca Valkyrja, poskladaná z ex-live hudobníkov z Grave, Kraanium, Entombed AD, Interment alebo Diabolical. Fungujú od roku 2005 a na svojom konte majú 4 albumy, z ktorých nielen posledný Throne Ablaze (2018) dáva nádej na slušné rozprúdenie atmosféry…, ktoré sa však nekoná. Dnešný večer mali fakt smolu a už počas ladenia sa im podarilo vyhodiť poistky do úplnej tmy, čo sa neskôr zopakovalo aj počas setu a spôsobilo tak predčasný koniec vystúpenia.
Tak ako vo Formanovom filme Amadeus si cisár Jozef II. počas Mozartovho koncertu zívol, v našej dobe ľudia mimovoľne vyjadrujú nudu kontrolovaním svojho mobilu. Keď sa pod pódiom namiesto hroziacich pästí priebežne rozsvecujú displeje, niečo asi niekde nie je v poriadku. Rozdiel medzi nahrávkami a dnešným, miestami dosť rozvláčnym vystúpením, sa snažím pripísať viacnásobným výpadkom elektriny. Po dlhšom tichu som už len pri bare stretla kapelu, ako si rezignovane odnášajú nástroje do backstageu.
Valkyrja – Madness Redeemer
Nasleduje krátkodobý výpadok mojej pamäte a najbližšie už sa konečne vidím pod pódiom, tesne za kotlom divokých hromžičov. Hneď od prvých songov z albumu Panzer Division Marduk (1999) bolo jasné, že nám budú predošlé patálie kráľovsky vynahradené. Marduk pre mňa predstavuje stelesnenie nekompromisného blackmetalu bez zbytočných vyhrávok a uťahaných sóličiek, s akými sa veľa kapiel nevie vysporiadať, nieto sa bez nich zaobísť. Ich radikálne priamočiary a intenzívne zlovestný prístup k tvorbe sa týka aj pomalších pasáží, takže nemôžem mať žiadne výhrady. Nič, len presne tá surovosť, akú si pod pojmom blackmetal predstavujem.
Páni zaslúžilí umelci siahli do repertoára riadne hlboko a vytiahli z tade okrem oldschoolovejšieho prídavku s názvom The Black… z dema Fuck me Jesus (1991), napríklad aj Wolves a Burn My Coffin z Those of the Unlight (1993) alebo Of Hell’s Fire z albumu Nightwing (1998). Myslím, že z posledného albumu Viktoria (2018) odzneli iba 2 songy (Werwolf a Equestrian Bloodlust), zato veľmi šikovne zasadené medzi staršie veci z Plague Angel (2004) a o rok staršieho World Funeral. Z predposledného, povedzme kontroverzného albumu Frontschwein (2015) zarezonovala pre Marduk rytmicky dosť atypická Blond Beast.
Marduk – Wolves
Skvele namiešaný playlist tvoril prierez nahrávkami, od kedy sa Morgan Steinmeyer Håkansson začiatkom 90-tych rokov rozhodol založiť „najkacírskejšiu kapelu na svete”, až po súčasnosť. Ostrielaní postapokalyptickí jazdci pekiel vedia, ako potešiť svoje publikum. V tej súvislosti chcem ešte vyzdvihnúť fakt, že turné s názvom podľa nového albumu Viktoria nepoňali len ako jeho prezentáciu, ale skôr ako výber z doterajšej tvorby. Z celého vystúpenia bolo zrejmé, že táto kapela s takmer 30-ročnou históriou má jednoznačne jasno v tom čo, prečo a ako to robí. S týmto zodpovedným prístupom sa u divízie Marduk rozhodne ešte máme na čo tešiť.
