Poslednou destináciou Pozemskí astronauti Galaxy S7 Tour bol 23. apríla Trenčín. Hudobníci z Nocadeň ukončili v sobotu na Považí jarnú časť koncertnej šnúry k aktuálnemu albumu. Devätnástimi skladbami prerezali svojich devätnásť rokov na slovenskej hudobnej scéne. V setliste predstavili osem z deviatich nových skladieb, Havrana hrali dokonca dvakrát.
Na minútu presne, teda o 20.00 hod., vošiel na pódium Martin „Isobutane“ Krajčír. Muzikant, ktorý sa podieľal na viacerých skladbách (klávesové nástroje, gitara) albumu Pozemskí astronauti predskočil kapele s polhodinovým setom jemnej elektroniky. S Nocadeň absolvoval všetky tri koncerty, a ako sa pred šnúrou vyjadril, svojim vystúpením im chcel vzdať hold. Niektoré skladby doplnil o gitaru a do publika poslal venovanie aj neznámej Lucke. V závere Isobutanovho vystúpenia z publika zaznelo síce nedočkavé „Kde je ten havran?!“, no na druhej strane muzikantovi úprimne tlieskali ešte aj vtedy, keď sa na pódium vrátil po druhýkrát – zbaliť si aparatúru.
Isobutane – Neon Night
Hoci niektorí návštevníci mali mierne obavy, že na Nocadeň budú musieť dlhšie čakať, opak bol pravdou. Členovia po krátkom vykúkaní spoza šálov vošli na pódium, a viac ako jeden a polhodinový koncert odštartovali hneď šiestimi skladbami z najnovšej dosky. Prvou – Skúsme – potvrdili fanúšikom, že na stagei je tá správna kapela. Skúsili – vyšlo im to. Druhou nasadenou skladbou trenčianskeho setlistu bol Havran. Fanúšik, ktorý sa ho už počas Isobutanovho vystúpenia nemohol dočkať, sa mohol tešiť o to viac. Havran mal repete ešte aj na záver koncertu, zahrali ho ako druhý prídavok.
Treťou v setliste bola pieseň Možno, pri ktorej sa Rasťo Kopina spýtal fanúšikov, či vedia tancovať, vraj ak nie, tak ich to naučí. A celkom sa mu to aj vydarilo. Dav ešte viac vyburcoval. Aj on sám svojim scénickým prevedením ukázal, že repertoár Nocadeň nie je len na trúchlenie v rohu sály, ale na ich koncerte sa možno aj slušne vyblázniť.
Nocadeň – V nás
Rasťove kŕčovité „tanečky“ plné emócií zostali možno nepochopené len zo strany uchechtanej skupinky mládeže, no zvyšok auditória ich prijímalo s nadšením. Ako sa vyjadril v rozhovore tesne pred trenčianskym koncertom, uvedomuje si, že na scéne sú už takmer 19 rokov, a že zloženie publika je teraz pestré a vznikne generačný mix. Mnoho ľudí ich objavilo totiž až pri aktuálnej doske.
Setlist, na ktorom bolo osem z deviatich noviniek, bol stavaný na istote. Nocadeň vypúšťali skladby do éteru rádií postupne, a tak ich fanúšikovia na koncerte spievali už so spevákom. Keď skončí táto noc, V nás či Ešte doplnili prvú dávku nových skladieb a Nocadeň pokračovali staršími pesničkami – Nestrieľajte do labutí, Tvoj mono hlas, Letíš, padáš, Pod lampou, Voľným pádom, Organizmy, Slová už nevravia nič, či megahity Steny a Buď hviezda. Pri hymne, ako skladbu Papierové kone Rasťo nazval, sa vyjadril, že by bol rád, ak by ju fanúšikovia spievali spolu s ním. Podľa veršov tejto skladby album dokonca aj pomenovali.
Nocadeň – Havran
Nocadeň si koncert skutočne užili, čo bolo zrejmé aj z Rasťovho kontaktu s publikom. Jednej fanúšičke dal štípanú na líčka, ďalšej postrapatil vlasy. Melancholici, ako ich zvyknú nazývať neboli na stagei takmer vôbec melancholickí. Každý z nich bol akurát zahĺbený do svojho nástroja. Najviac asi spevákov brat – Róbert Kopina, ktorý si na koncertoch vyskúšal aj novú gitaru z dielne Kamila Grebeňa. Robo si na gitare s príznačným názvom Galaxy fičal svoje, hru si užíval, a podľa jeho slov mu „padla do ruky“. O to viac sa neskôr po koncerte venoval foteniachtivým fanúšikom. Tajomné úsmevy Borisa Mihálika a trieskanie do bicích Petra Gufroviča vytvorili príjemný kompaktný celok.
Jarná časť koncertnej šnúry Nocadeň je za nami. Ak nerátame práve skončenú tour, naposledy takto koncertovali po albume Ikony. Tento raz vystúpili v troch kluboch, a ako povedal Jozef Tarkay zo zastupujúcej Agentúry KVAS, mestá a miesta koncertov vyberali veľmi precízne. Keď sme sa pýtali Rasťa Kopinu, či cíti rešpekt pred turné, odpovedal, že je to zodpovednosť voči fanúšikom a zároveň aj očakávanie. Treba len potvrdiť jeho slová, že s novým albumom trafili do čierneho. Vypredali Aulu v Košiciach, bratislavské MMC, posilnili fanúšikovskú základňu a ich koncertný návrat bol prijatý nadmieru pozitívne.
