V sobotu 25. Marca bol Randal plný optimistických melódií, gitár s nepárnymi počtami strún, ale aj tvrdosti a technických finesou. Presne takýto bol koncert trojky dnešných vizionárov progresívneho metalu – žánru ktorý kedysi stačil na označenie stále nie príliš prístupnej hudby s neobvyklými postupmi.
V prípade sobotňajších chuťoviek by som ale potreboval oveľa náročnejšiu definíciu a zrejme by znela príjemná hudba bez pretvárky, ktorú si užije laik aj expert, plná pohody ale aj tvrdých momentov, kde sa kladie dôraz na každý inštrument a flow“, čo v tomto prípade znamená, že každý hráč si s tým druhým veľmi dobre rozumie a dáva to poznať aj poslucháčovi. Každý akoby len jamoval ale koniec koncov sú to všetko technické ale zaujímavé skladby. Nikto sa na nič nehrá, čakajte úprimné umenie a úsmevy od úplne každého na pódiu.
Začnem Davidom Maximom Micicom, ktorý koncert odštartoval. Pod pódiom nás bolo dosť. Každý bol ticho, čakali sme kým David niečo povie, nejako začne. Vo vzduchu viselo očakávanie. Potmehúdsky sa na poslucháčov usmial, čo mu zostalo po celý čas koncertu, prehodil pár slov a začal. Ako jediný mal šesťstrunovú gitaru, ale povedal by som, že z nej dostal viac ako ostatní. V jednoduchosti je krása, aj keď sobotňajšia muzika mala od nej celkom ďaleko. David mal úžasnú auru a spolu s bubeníkom hádzali do obecenstva úsmevy, ktoré museli roztopiť dušu aj zatúlaným klasickým metalheadom. Práve mu vyšiel nový album, ale našťastie nezabudol aj na tie staršie. Vrátil sa dokonca aj k sedem rokov starému Bilo 1.0. Po ňom sa predstavili Disperse, ktorí mali ako jediný speváka, zároveň s funkciou klaviristu. Na postreh zaujímavé bolo požičiavanie členov medzi kapelami. Bubeník od Davida hral aj s Disperse, Jakub Zytecki – tvár Disperse – pôsobil ako druhý gitarista v skupine Plini, basák zahral s Plini aj s Davidom. Vystúpenie Disperse bolo asi najprístupnejšie, aj kvôli prítomnosti speváka a chytľavým melodickým linkám. Na ich hudbu sa dá aj tancovať, čo je pri intenzívnom počúvaní progresívnych sól vítanou zmenou.
Disperse – Tether
Plini hral najdlhšie, asi hodinu a pol, a bolo cítiť, že si uvedomuje najväčšiu náklonnosť publika. Zahral mnoho vecí z nového albumu Handmade Cities, ale aj skladby zo starších EPčiek. Pôsobil síce mierne odmerane, ale po kvalitatívnej stránke bolo jeho vystúpenie dokonalé. V druhej polovici koncertu prišiel na javisko bubeník od Davida a Disperse – Milan Jelina – ktorý si spolu s Troyom Wrightom zajomoval a tým sa koncert dostal do finále.
