Vo štvrtok večer zavítala do brnenskej Alterny originálne kreatívna kapela Puding pani Elvisovej. Energická formácia, ktorá len pred nedávnom získala rádio sošku za najlepšiu koncertnú kapelu, potvrdila, že jej právom patrí toto ocenenie.
Samotný koncert sa odohrával v priestoroch klubu A2, pridruženému k vyššie spomenutej Alterne, čo koniec koncov prinieslo tú pravú klubovú atmosféru v pomerne malom priestore, ktorý bol preplnený nielen horizontálne, ale pri nízkom strope aj vertikálne, čo vytváralo dojem, že klub „praská vo švíkoch“.
Samotný koncert sa začal krátko pred deviatou hodinou prvými tónmi, ktoré dali najavo, že dnes to bude večer plný tanca, radosti a prepotených tričiek. Hneď v úvode sme tak podľahli tanečnej horúčke na staršie skladby „Retrostylin, Smažky,“ ktoré boli konštruktívne dopĺňané piesňami z nového albumu, takže sme si mohli zablbnúť na „Mladých chemikov“, či „Ministri“. Pudingáči nás hneď od začiatku opantávali nielen svojím hudobným prejavom, ktorý bol zaujímavo dopĺňaní vizualizáciami na plátne, no hlavne tanečnými kreáciami charizmatickej speváčky Slivky, či šialenými tanečkami Pina za klávesmi. Práve Pino bol už tradične ten, kto neustále komunikoval s publikom, pričom sa zmienil aj o výhre sošky za najlepšiu koncertnú kapelu, pričom tento fakt okomentoval slovami : „My nie sme najlepšia koncertná kapela, je to zväzujúce a ťažšie sa nám hrá,“ na čo mu bola jasne daná odpoveď publika v podobe potlesku a kriku súhlasného s výsledkami ankety.
No a tu prišli Pudingáči s formou a nasadením, aké som u nich ešte nezažil. Začalo sa vtipkovanie, zahrávanie sa s divákmi na to, že Pino a spol. nevedia hrať, a celkovo tak vytvárali dojem, že sme na koncerte v malom klube, kde sa stierajú rozdiely medzi kapelou a fanúšikmi, a tak nečudo, že Pino pri piesni Beastie Boyz nechtiac skopol pohár piva fanúšikovi. Koncert pokračoval v neuveriteľne energickom rytme songami „Govorit Mockba, Dobkamie, Hopa Hopa, Davaj Het„ a celé šialenstvo vyvrcholilo pre všetkých známou piesňou „Michael Jackson.“ Pudingáči nám však aj uštedrili čas na oddych a na načerpanie nových síl pri novinkách „Autodidaktik“ a „Astoria“. No to už celý koncert smeroval k záveru, o čom samozrejme nechcel nikto ani len počuť a myslím, že ani nie samotní Pudingáči, ktorí sa očividne perfektne bavili, čo spôsobil možno aj fakt, že v Alterne hrali už po ôsmi krát a tento raz dokonca s menšou dávkou rumu. To všetko sa prejavilo v ich vystúpený, ktoré neoplývalo len tradične energickým a tanečným prejavom, ale najmä priateľskou atmosférou a snahou predviesť sa čo najlepšie, čoho bol živý dôkaz Miloš za bicími, keď takmer v každej piesni vyčaril bubenícke sólo.
Neustála komunikácia s publikom, rozdávanie úsmevov a príval hudobnej energie sa na nás prejavil v nutkaniu spievať a tancovať spolu s kapelou, čím sme udržovali PPE neustále na pódiu po dobu takmer dvoch hodín. V závere koncertu sa však vyskytli menšie technické problémy, ktoré, ale nezabránili v odohraní posledných dvoch piesní večera „Gramatiky“ a skrátenej verzie „Milošove meniny“, po ktorých sa Miloš s rumom v ruke, spolu s ostatnými členmi odobral z pódia a k návratu nepomohol ani neustály obdivný potlesk fanúšikov.
Puding pani Elvisovej si určite obhájil medzi fanúšikmi pozíciu najlepšej koncertnej kapely a zanechal v Brne nielen obrovský dojem, ale aj emócie a spomienky, ktoré nám určite zostanú dlho v pamäti. Tie moje budú niesť prívlastok, najlepší koncert Pudingáčov aký som kedy videl.
Autor a foto: Lukáš Osvald/Musicpress.sk
