Dvanásty ročník Rewire festivalu ponúkol opäť zaujímavý dramaturgický mix v prepojení experimentálnej elektroniky s free jazzom, post rockom, noise hudbou, ambientom, etnickou hudbou, contemporary music, ako aj kombináciou nových foriem vyjadrovania a uvedenia premiérových diel.
Do Haagu nevedú všetky cesty ako do Ríma. Resp. idú sem vlaky z celého Holandska, ale aj to bolo tento rok trochu skomplikované nielen ohlásenými štrajkmi, ale aj výlukou na trati kvôli technickým problémom. Kompaktné mesto pri Severnom mori dostupné bicyklom, pešo či hromadnou dopravou ponúka zaujímavý mix kultúr, typickej nizozemskej architektúry štíhlych domčekov aj moderných výškových budov. Haag je zároveň veľmi kultúrnou metropolou, ktorej ozdobou je práve festival REWIRE.
Rewire nie je len o koncertoch a hudobných performence, ale priestor tam majú aj filmové projekcie, výstavy, inštalácia, workshopy atď. Dohromady dvesto podujatí z toho až 25 svetových premiér. Mnohé z nich vznikajú vďaka rôznych rezidenčných pobytov či medzikultúrnych spoluprác umelcov, ktorí sa možno prvýkrát vidia naživo až v Haagu. Deje sa to vďaka štedrej podpore mesta, ako aj veľkému záujmu ľudí prichádzajúcich na festival z celého sveta.
Čo je to vlastne súčasná hudba? Aké má podoby? Musí mať iba nejakú futuristickú víziu, alebo môže obsahovať aj tradičné prvky z konzervatívnejšieho prostredia z arabského či afrického sveta? A ako do tohto tradičnejšieho prostredia zasahujú európski hudobníci? Je vlastne niečo, čo sa v hudbe a v umení nemôže urobiť? Na to všetko sme hľadali odpovede počas štyroch festivalových dní.
V prepájaní kultúr vzniká čosi obohacujúce a jedinečné. Ešte umocnenejšie spojením tradičných perkusií v podaní tureckého hudobníka Hogira a súčasnej technológie, ktorú využíval pri tvorení rôznych rytmických štruktúr egyptský producent s kurdskými koreňmi Abadir. Do týchto tanečných beatov z jungle, drum and bass sprevádzané bubienkami a perkusiami a do toho vysamplované arabské melódie umocnili klubový zážitok.
Svoje korene v hudbe hľadá a nachádza aj Joe Rainey z Minnesoty, ktorý svoj indiánsky pôvod spracoval do žánru powwow, v ktorom sa v speve pracuje s pentatonikou a je o tón vyššie posadený, aby odpovedal bubeníkovi počas slávnostnej ceremónie.
Joe tieto staré rituály oživuje v novom zvuku rozkladom z free jazzu vygradovaného až do noisu. Sprevádzaný sláčikovým kvartetom zloženého z hudobníkov usadených v Holandsku a multiinštrumentalistom a turntbalistom Andrew Broderom vytvorili jedinečný a neopakovateľný projekt. Toto je tá jedinečnosť festivalu REWIRE.
Umelecký kolektív Ghosed je tvorený Austrálčanom Orenom Ambarchim a Švédmi Johanom Berthlingom, Andreasom Werliinom. Trio sa zameriava na spracovanie africkej hudby skrz repetetívnych štruktúr z minimal music aj rituálnej africkej hudby.
Počiatočné štruktúry sa odvíjali v takom žánrovom sedemdesiatkovom fusion jazze s následným prechodom do downtempového akustického jazzu s výbehmi do kraut rocku. V neustále sa rozvíjajúcich motívoch sa prepájala európska a africká hudba.
Spektakulárne, ale nie okázalo pôsobila kanadská formácie Godspeed You! Black Emperor s osemčlennej zostave s veľkým plátnom za ich chrbtami. Tam sa odohrávali videoprojekcie vťahujúce do metaforického deja umocneného príbehovou hudbou z najnovšieho albumu G_d’s Pee at State’s End! z roku 2021.
Gradujúca melanchólia podfarbila jednoduché motívy vrstvené do zvukovej hmoty, stále zvukovo rozpoznateľné okolo ktorých sa vírili ďalšie a ďalšie. Tieto návaly zdržali hranicu medzi zvukom a hlukom s dôrazom na príbehovosť aj asociatívnosť ich vlastnej hudby. Post rockové kapely sa často snažia napodobniť zvuk sláčikového kvarteta. Godspeed You! Black Emperor priamo spojili gitarový a sláčikový zvuk. Na festival sa kapela vrátila po ôsmich rokoch a hoci majú vynikajúce štúdiové nahrávky, jednoznačne patria na živé pódium.
Extrovertnejší zážitok ponúkla Fever Ray, na ktorej koncert bola asi najväčšia rada pred klubom Paard. Nežná polovička dua The Knife hráva s dvomi vokalistkami plus bicie. Zatiaľ nahrala tri sólové albumy a keby sme mali porovnať debut z roku 2019 a posledný počin z roku 2023, tak je tam viditeľná snaha posúvať svoj hlas do nejakého ucelenejšieho prejavu.
Zapracovala na koncertnom vystupovaní, keď často obskúrne koncerty The Knife nikam neviedli a diváci často presne nevedeli, čo sa na pódiu a či vôbec niečo odohráva. Tento projekt má jasne stanovený koncept, v ktorom treba ponúknuť viac než len šok a kontroverziu. Aj keď to sa dá tiež upozorniť na pálčivé problémy súčasnej doby.
Temný agresívny zvuk v sete od kenského umelca Freddy Mwaura Njau hovoriaci si Slikback, o ktorom sa šepká, že patrí k najzaujímavejším súčasným menám africkej elektronickej scény. Minulý rok musel svoju účasť oželieť kvôli nevydaným vízam. Na druhýkrát sa to už podarilo a spolu s londýnskym vizuálnym dizajnérom pôsobiacim pod menom Weirdcore predstavili spoločné dielo Void.
O trochu rozporuplnejšie vyznelo vystúpenie Dreamcrusher, ktorý sa fyzicky navážal do publika, mumlal si, ale aj to je spôsob, ako vytrhnúť ľudí z letargie. Označenie nihilistická queer revol hudba dáva otázniky, konkrétny zvuk vychádzajúci z noise, industriálnej elektroniky, lomených aj rovných beatov, už presnejšie charakterizovala newyorského umelca v spleti zvukového chaosu.
REWIRE ubehne vždy veľmi rýchlo, veľa vnemov a podnetov k premýšľaniu sa nedá ani spracovať tu na mieste, ale človek z toho ešte dlho ťaží a rozmýšľa, ako veľmi je účinok hudby v celom svete tak podobný, hoci prístup k jej tvorbe je tak odlišný. Jednoznačne odporúčame všetkým, ktorí majú otvorené mysle k objavovaniu dosiaľ nepočutého.
