Rocková Bratislava – koncert a krst knihy – 16.03.2013 – Majestic Music Club
Rocková generácia minulej éry čoraz častejšie spomína na svoje obdobie. Každá príležitosť sa stane pre nich zámienkou na stretnutie s dávnymi priateľmi a so svojou starou dobrou známosťou – rockovou muzikou.
Tomáš Berka a Fedor Frešo sú hudobníci s literárnym nadaním. Obaja prednedávnom vydali svoje pamäte atento krát spojili svoje sily do unikátnej encyklopédie Rocková Bratislava. Tá mapuje regionálne dejiny nášho hlavného mesta od rockového praveku až po nekontrolovateľnú súčasnosť.
A keďže hudba sa má predovšetkým počúvať, pri tejto vzácnej príležitosti usporiadali veľkolepý koncert spojený s krstom publikácie. Pokúsili sa o zaujímavý dramaturgický prvok, keď koncert rozdelili do dvoch susediacich klubov. „Dolná komora“ (Randal club) bola venovaná prevažne tvorbe mladších skupín a tá horná v klube MMC poslúžila, ako miesto nostalgického splínu. V zaplnenom hľadisku MMC klubu sa ozývali pripomienky typu „nie sú tu nejaké operadlá“? no pri tónoch poctivého bigbeatu a rock and rollu staršia generácia o čosi omladla.
Večer otvoril večný „mladík“ Vasko Velčický, ktorý bol vo svojej dobe priekopníkom slovenského rock and rollu. Spolu s Vladom Chválnym bojoval o pomyselné postavenie kráľa tejto hudby. Ich prejav sa však líšil, keď Vasko mal jemnejší vokál a aj repertoárom viac inklinoval ku Cliffovi Richardovi a britskej tvorbe. Vystúpil so sprievodnou kapelou na čele s Pecim Uherčíkom. Napriek tomu, že Peci prehlušil Vaskovu akustickú gitaru jeho frázovanie v štýle boogie woogie dodalo skladbám väčšiu pestrosť.
Vasko Velčický & Band – live in Rocková Bratislava 2013
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=0yB6rPpDlF0′]
Jozef Barina patrí k najzaujímavejším slovenským gitaristom nielen pre svoju virtuozitu, ale aj pre zaujímavý gitarový rukopis. Okrem toho je aj výborným spevákom so zvláštnym zafarbením. V legendárnej formácii Meditating Four sa v súčasnosti už nestretáva so svojimi rovesníkmi, ale o generáciu mladšími spoluhráčmi. Počas svojho setu stihli zahrať iba päť skladieb. Vynechali najväčšie hity, ako Hej pán doktor a Šťastie ale potešili veľmi starou inštrumentálnou skladbou ešte z čias Barinovho pôsobenia v skupine The Players. Od tejto skladby inšpirovanej The Shadows prešli k psychadelickému blues rocku podľa vzoru Johna Mayalla.
Jozef Barina & Meditation Four
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=VbbX7wHXf_4′]
Bluesovým poňatím nadviazali na predchádzajúceho Petra Lipu, ktorý odohral koncert so svojou bývalou skupinou The Blues Five. Predstavili sa skoro v pôvodnej zostave v ktorej chýbal iba Dušan Hájek. Za bicími ho vystriedal Martin Valihora, ktorý je mimochodom synom Dušana Valihoru, ktorý hral v skupine aj v ten večer.
Peter Lipa & The Blues Five
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=wqSeXy84zlw‘]
Pod veľkým drobnohľadom boli v ten večer gitaristi, ktorý sa striedali v skupinách. Svoje umenie predviedol aj jeden z najtechnickejších slovenských hudobníkov – Henry Tóth. Ten so sprievodnou kapelou predstavil coververzie od Jimiho Hendrixa. Nikto nepochybuje o jeho brilantnej technike, ale Henry akosi pozabudol na výraz.
Jeho hra sa po čase scvrkla do zabetónovaného exhibicionizmu ktorým unavil nielen ľudí v hľadisku, ale aj svojich spoluhráčov. Dá sa však pochopiť, že Henry ako večný štúdiový hráč chcel konečne naplno ukázať svoju techniku a aj Hendrixovská interpretácia si to trochu vyžadovala. No oproti Griglákovi bol jeho tón v jednej rovine. Bola to ako jazda na kolotoči. Extrémne rýchla, chvíľu vzrušujúca, ale nabudúce by ste ju tak skoro asi neabsolvovali.
Inak je zaujímavé, že akcia Rocková Bratislava sa vyvíjala chronologicky, keď smerovala od rock and rollu k blues rocku odtiaľ k psychadelickému bigbeatu k folk rocku až po art rock. A práve posledné trio vystupujúcich kapiel znamenalo prechod z obdobia folkovej do progresívnej línie. Prúdy prestriedali v repertoári spoločné albumy so sólovými skladbami Paľa Hammel. Ten spieva možno ešte lepšie než počas svojej mladosti, keď mu hlas dozrel a ešte viac sa priblížil k Donovanovi, či Paul Simonovi.
Prúdy – Zvonky zvoňte live in Rocková Bratislava 2013
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=pDYtkBnp4ro‘]
Aj ďalšia výrazná osobnosť Marián Varga už pôsobí inak než pred rokmi. Čoraz častejšie skladby interpretuje v poltónových posunoch, alebo na spôsob Boba Dylana keď moduluje, variuje, či skracuje témy. No napriek tomu je stále charakteristický a aj bez pozerania uhádnete, že hrá práve on. A Marián oslovuje nielen svoju generáciu, ale aj mladších ľudí pre ktorých už má kultový status.
V nasledujúcom Collegium musicum ktorú Marián zakladal, aby sa mohol so svojim hammondom viac realizovať prepojil svet rockovej a artificiálnej hudby. Gitarovými pasážami ukázal Fero Griglák veľký cit pre frázovanie a celkovú zmenu nástrojového výrazu. Griglák vystúpil v tento večer až v troch skupinách a v každej sa predstavil iným spôsobom. V Prúdoch premietol menšie gitarové motívy kým vo Fermate a v Collegium musicum pracoval s dlhými harmonickými plochami, ktoré boli plné rytmických patternov. Vo Fermate v ktorej sa predstavil po boku taktiež v ten večer trojvystupujúceho Fedora Freša mal najtvrdší zvuk, ktorý išiel až po metalových a hardrockových riffov.
Collegium Musicum – live in Rocková Bratislava 2013
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=7lqWGwq7g6I‘]
O celkové ozvučenie večera sa postaral Ján Došek. Bolo to naozaj ťažká úloha, lebo starí majstri si veľmi dajú záležať na svojom zvuku a samozrejme aj ich uši majú už nejaký ten letokruh za sebou. Inak vydarená akcia iba mnohých utvrdila, že rocková hudba v Bratislave nespí. Aj, keď sa občas vyberie na zimný spánok ľudia na ňu a na jej aktérov nezabúdajú.
| autor: Daniel
