Festival OFF si za relatívne krátky čas vybudoval na hudobnej mape silné renomé. Od pilotného ročníka 2006 sa už po siedmy rok po sebe koná festival OFF v Katoviaciach.
V meste, ktoré už nie je len symbolom baníctva, ale aj kultúrnym uzlom Sliezska, zastrešené v programe UNESCO ako mesto hudby. Ako to už býva zvykom, za každým úspešným projektom stojí zaujímavý človek – gitarista kultových Myslovitz, moderátor, rovnako organizátor Artur Rojek, s ktorým sme vám nedávno priniesli rozhovor. Ročník 2017 priniesol pamätné momenty, nové objavy a niekoľko postrehov.
Štyri hudobné pódia a literárny stan si medzi sebou podelili program, ktorý musel uspokojiť aj najnáročnejšie publikum. Tomu náročnému kraľoval experimentálny stage, ktorý viedol Michael Gira, líder Swans, jeden z hlavných ťahákov tohtoročného festivalu. Literárny stan sme prirodzene ponechali nepovšimnutý, avšak už jeho prítomnosť napovedá, pre aké publikum je festival určený. Poľská scén mala vždy bohatý kultúrny rezervoár a tomu bola prispôsobená aj dramaturgia. Otváracie koncerty na všetkých pódiách patrili domácim umelcom. A samozrejme nielen tie.
Prvý deň si nových fanúšikov nahnali post-rockeri Spoiwo. Aj keď pri priateľskom rozhovore sa vyhýbali prísnemu zaradeniu k škatuľke post-rock, práve ich vystúpenie prinieslo presne to, čo tento žáner definovalo na prelome milénií. Dovolím si povedať, že odvety sa kapely s podobným razením veľmi dobre etablovali aj medzi širším publikom a práve dnes dosahujú vrchol popularity. Napriek intímnej atmosfére sa kapela na veľkom pódiu nestratila a v rámci žánrových mantinelov vedela prekvapiť sviežimi momentmi.
Gitarista Raphael Rogiński priniesol inšpiratívne melódie obalené v podmanivých valéroch (ne)gitarového zvuku. Mix etno music, jazzu a rovnako hudby klasickej, sa podpísal na jeho výslednom hudobnom cítení. Nemenej prekvapuje fakt, že Raphael Rogiński prešiel štúdiom hudobnej teórie a etnomuzikológie. Hneď po ňom sa predstavili na experimentálnom pódiu Norm Westberg nasledovaný Michaelom Girom, teda záprahom gitaristov Swans. Kým Norm Westeberg tlačil gitarový zvuk k jeho limitom, Michael Gira predviedol sebe vlastné pesničkárstvo, nie menej minimalistické od jeho domovskej kapely.
Ešte pred hlavným ťahákom, ktorý prvý večer prilákal najviac divákov a to kanadská speváčka a výborná gitaristka Feist, sa na hlavnom pódiu predviedlo trio zo Chicaga, skupina Shellac. Kapela, v ktorej sa za gitaru a mikrofón postavil legendárny producent Steve Albini, do svojho hodinového vystúpenia stihla natlačiť mnoho. Humor, vážnosť, angažovanosť, aj punkovú ležérnosť. Počas celého koncertu bolo cítiť silný odkaz grunge v jeho špinavej, avšak sofistikovanej podobe. Zdanie, že Shellac vyšli z garáže priamo na veľké pódium, bolo dokonalé. Subjektívny vrchol večera, ktorý ma donútil venovať tejto kapele z pohodlia domova väčšiu pozornosť.
Festivalová dramaturgia nezabúda ani na fanúšikov inklinujúcim k metalu a dokonca aj k jeho extrémnym podobám. Čierne farby hájili v nočných hodinách okázalí černokňažníci, domáci Batushka. Metal už dávno nie je takým strašiakom a to sa ukázalo aj v zaplnenom publiku. To si nenechalo ujsť živelný black metal v príťažlivom, ale logicky podivnom mixe východnej ortodoxnej liturgie a okultnej symboliky. Každopádne, kapela si zatiaľ jediným albumom Litourgiya (2015) získala širokú základňu, čo bolo neprehliadnuteľné v záplave tričiek Батюшка.
Wolves in The Throne Room boli druhou kapelou, ktorá vztýčila nad festivalom čiernu vlajku. Východiskovým bodom bol opäť black metal. Epický, rozvláčny, miestami doomový, no často aj málo konzistentný, zato opäť podporený silnou atmosférou. Medzi piesňami boli veľmi lacno nadužívané „prírodné sample“. Opakovali sa v krátkych slučkách a skrátka otravovali. Wolves in The Throne Room vyvolali zmiešané pocity.
Festivaly sú aj o prekvapeniach a nových objavoch. Mitch & Mitch je zoskupenie poľských hudobníkov, ktorí si na pomoc prizvali brazílskeho producenta a multiinštrumentalistu a.k.a Kassin. Z albumu znejú Mitchovci naozaj dobre. Svieža pozitívna inštrumentálna hudba na hlavnom pódiu ukázala svoju silu v plnej kráse. Muzikalita zo všetkých zúčastnených sršala na všetky smery. Leitmotívom boli groovy v rytmoch bossa novy. Kapelu si uznanlivo chválil aj prítomný Michal Kaščák. Nechajme sa prekvapiť či ich neuvidíme v budúcnosti aj na domácej pôde.
Druhým z kolónky objavov a prekvapení bol raper Talib Kweli live. Elektrizujúcu atmosféru mala na starosti kapela, ktorá rapera sprevádzala. Neuveriteľný drive, afro-americké cítenie, hravosť, dynamika ale aj alúzie a citácie zamestnali publikum ako žiadna iná kapela.This is Not This Heat je reunion vplyvnej kapely This Heat, ktorých citujú za svoj vzor skupiny ako Sonic Youth, Glenn Branca, Public Image Ltd, Radiohead a rovnako zúčastnení Swans či Shellac. This is Not This Heat sa vo svojej tvorbe neobmedzujú a syntetizujú skoro všetko, čo v sedemdesiatych rokoch vytváralo v rockovej hudbe progres a experiment. Na rozum prichádzali najmä Velvet Underground (ak chceme Plastic People), rovnako čokoľvek iné, najmä ak sa do improvizovaných pasáží zapojila s plnou vervou dvojica bubeníkov.
Bodkou za festivalom dali majstri hluku a výrazového minimalizmus Swans. Celkovo päť piesní sa pretiahlo na niečo cez dve hodiny a tak Swans nie úplne naplnili avizovaný hrací čas. Obávaná hlasitosť nedosiahla hladinu bolesti, čo (pravdepodobne) majú za následok súčasné normy, ktoré sú k poslucháčom ohľaduplné. Swans nie je typickou zábavovou festivalovou kapelou. Naopak, vyžaduje plnú koncentráciu a zosúladenie so sonickými atakmi Michaela Giru a jeho vazalskej družiny. Práve tu nastal problém. Keď je človek na dne s energiu, silené sústredenie skrátka nefunguje. Až do konca to vydržala pod hlavným pódiom hŕstka skalných. Predpokladám, že je to bežný sprievodný jav ich festivalových vystúpení.
Festival OFF je miesto, ktoré zahŕňa rôznorodý vkus a tak ukazuje hudbu z jej rôznych perspektív. Vzájomné strety (často náhodné) ponúkajú priestor ako porovnať to, čo máme skutočne radi a kde sa cítime tak povediac doma, s tým, čo pokladáme (často mylné) za vzdialený vesmír. Aj o tom je odkaz festivalu OFF.
