autor: Mária Lišková; autor fotografií: Matúš Kotlár; Sharpe festival; 26.-27.04.2019; Nová Cvernovka, Bratislava
Minulý víkend sa v priestoroch Novej Cvernovky uskutočnil druhý ročník showcase festivalu Sharpe. Cieľom festivalov tohto typu je ukázať návštevníkom menej známu, novú a kvalitnú hudbu.
Objaviť nepoznané, podporiť známe a obľúbené. Line-up bol vyšperkovaný zahraničnými menami, ale hlavný dôraz bol zameraný na slovenskú scénu. Súčasťou festivalu bola opäť aj konferencia / vzdelávanie pre ľudí z hudobného priemyslu, na ktorú prišlo veľa hostí zo zahraničia. Hralo sa na siedmych pódiách v jednej budove, čo bolo praktické a zároveň to vytváralo osobnejšiu atmosféru. Človek tak nemusel behať po meste ako to pri showcase festivaloch býva zvykom.
Sharpe nie je len tak hocijaký hudobný showcase festival. Za krátke dva roky si dokázal vytvoriť svoju vlastnú tvár. Je robený čiastočne na punk, no za to kvalitne a poctivo. Nie je to sterilná konferenčná nuda, ale komunitná záležitosť, ktorá práve preto očaruje aj zahraničných hostí a kapely. Je to showcase toho, ako sa dajú veci robiť dobre, od srdca a s radosťou, showcase dokonalej organizácie, showcase krásneho prostredia, v ktorom sa festival odohráva a v neposlednom rade showcase ľudí.
Tento rok sa niesol v znamení všadeprítomnej elektroniky, ktorá tak trochu prekričala ostatné subžánre. Jej prvky sa nenápadne vplýžili aj do slovenskej hudby a pricucli sa takmer na každý žáner, ktorý v programe dostal priestor. A to nie je zlé. Taká je asi doba. Šťastie je, že práve poctivý výber kapiel zaručil pestrosť a rôznorodosť hudobnej vzorky. Každý jeden stage mal svoj špecifický charakter a atmosféru. Mojim absolútnym favoritom bol Kabinet Stage, ktorého strop bol posiaty mini led žiarovkami evokujúcimi nočnú oblohu a ja som sa instantne teleportovala do letných mesiacov, niekam na Pohodu do stanového mestečka o 3 v noci. Každý jeden koncert v tejto magickej miestnosti bol mojim highlightom, či už to bola Giungla, Tents, JAAA!, Dné alebo Our Stories. Celé dobré!
Piatok
Svoj Sharpe 2019 experience začínam mojou osvedčenou pražskou istotou – kapelou Market, ktorých by som mohla vidieť aj každý týždeň a tešiť sa z toho ako malé dieťa. Inak tomu nebolo ani teraz. Jeden z prvých koncertov tohto ročníku bol mierne poznačený skorou večernou hodinou a tak ľudia len tak postávali s nealkom v ruke, aj keď ich koncert by si zaslúžili oveľa viac participácie zo strany publika, ale samozrejme, aj o tomto je tento typ festivalu. Nasledujúce ohlasy boli viac než pozitívne a to je hlavné.
Talianska gitaristka a producentka Giungla začala svoju energickú one-woman show tradične poležiačky, no tentoraz netradične pod stropom plným led svetielok na Kabinet Stage. Sama so svojou gitarou dokázala vytvoriť energiu, ktorou rozpumpovala prítomným krv v žilách a pripravila ich na nasledujúce hodiny plné objavovania novej hudby. Ďalším objavom, ktorý som tak trochu aj čakala, boli pre mňa Tents z Rakúska. Keď sa elegancia spojí s recesiou, post-punkové gitary so synťákmi, 80s s budúcnosťou a tma s hazerom, nemôže z toho vzniknúť nič zlé. Super!
Absolútnym hudobným vrcholom celého druhého ročníka bolo pre mňa bristolské tornádo Scalping. Inštrumentálne post-punk techno roztriaslo steny obklopujúce klub Cverna a pojem tlkot srdca stratil svoj význam. Prestal existovať. Naše telesné schránky sa stali súčasťou tejto kapely a ich vizuály sa stali námetmi pre naše nočné mory. Takto môže vyzerať rave? OK.
Scalping – Chamber
Sobota
Jednou veľmi odvážnou produkčnou výzvou boli tajné koncerty na streche Cvernovky, ktorých sa zúčastnilo len pár šťastlivcov, ale podľa referencií to stálo za to. Na strechu viedlo len úzke schodisko a zúčastnené minipublikum si tak s výhľadom na Bratislavu mohlo v mierne nepriaznivých poveternostných podmienkach vychutnať koncerty troch slovenských kapiel – Space Cats, Shallov a Our Stories.
Oficiálna hudobná zložka druhého dňa sa začala na vonkajšom pódiu, prehliadkou toho najlepšieho čo za uplynulý rok na slovenskej scéne vzniklo. V rámci pásma Ostrov Hudby (prezentujúceho tretie vydanie rovnomennej kompilácie) tak po jednej skladbe zahrali napríklad Luvver, Analogrunner, The Ills, Isama Zing či 52 Hertz Whale. Mojím jediným mínusom opäť zostávajú prestavby pódia po jednotlivých skladbách za sprievodu moderácie a rozhovorov s hudobníkmi vedené štýlom Cringe as fuck. Asi tomu už po dvoch ročníkoch začínam rozumieť. Bol to zámer. Alebo? Verím, že existuje viac spôsobov ako to spraviť tak, aby bol človek schopný tam tie dve hodiny nasávať slovenskú hudbu. Bez toho, aby musel ísť po každej skladbe na toaletu, alebo sa ísť vydýchať na opačnú stranu areálu.
Po Ostrove Hudby najväčší stage obsadila Katarzia. Tá sa na Sharpe po roku vrátila, no tentoraz s albumom Antigona, na ktorom spolupracovala s producentom Jonatánom Pastirčákom (Pjoni/ Isama Zing). Ako nie príliš veľký fanúšik Katarzie som do toho išla s miernou obavou a pochybnosťami. Naopak, dav pod pódiom, z ktorých určite niektorí prišli len kvôli nej, sršal nedočkavosťou. A nemohla som sa viac mýliť. Bolo to zaujímavé, hudobne naozaj premakané, malo to super vizuály a celkovo badass energiu. Ak sa budem musieť na tento koncert pozerať celú festivalovú sezónu 2019, tak s tým asi budem úplne v pohode.
Pražskú legendárnu kapelu z budúcnosti Bert & Friends registrujem už dlhšiu dobu a úprimne ma zaujímalo, či tento farebný psychedelický trip z inej galaxie zafunguje aj u nás, a stalo sa. Medzi pár skalných sa po koncerte na Sharpe pridal nemalý počet nových fanúšikov. Nikdy som bezprostredne po koncerte nepočula toľko ovácií a prirovnaní ako po tejto ružovej explózii lásky a zábavy. „No jo“, máme radi bizárek, čo už. Dné nie je v našich končinách žiadnym nováčikom. Jeho koncerty bývajú jednoduché, jemné, ambientné, krásne, emotívne a inak tomu nebolo ani teraz. V intímnej atmosfére, pod hviezdami Kabinet stageu, ma z jeho hudby začali prepadávať záchvaty emócií a reflexií života, pozitívnych aj negatívnych. Toľko dokáže spraviť jeden týpek s klávesami a počítačom. Dné je srdcovka a navždy bude.
Bert & Friends – Lupanárium
Underground stage patril počas oboch večerov slovenskej elektronike v réžii cvernovkárskej rezidentnej akcie Nočná. Nie, že by som nebola fanúšikom techna, ale aplikovala som stratégiu, že niekde inde bude určite niečo zaujímavejšie, tak som to tam chodila len priebežne kontrolovať. Napriek tomu som si aj tam našla svoje. Prvý večer ma milo prekvapil a potešil elektronický projekt Blame your Genes. No a sobotné odpálenie dekla v podzemí prišlo nečakane, ale za to extrémne intenzívne. Urbanfailure. Fugovo-áštvorková industriálno-punková špinavá chuťovečka, pri ktorej som nevedela, či to tak cítim len ja, ale podľa reakcií ostatných očitých svedkov tohto geniálneho šialenstva, to musela byť pravda.
Ako hodiny plynuli a sily ubúdali cítila som, že sa blížime ku koncu, ku ktorému som sa samozrejme nechcela dopracovať. Z posledných síl som si to namierila na Rádio_FM stage a krajšie zakončenie tohto geniálneho víkendu som si nemohla ani predstaviť. Koncertov Shallov som zažila naozaj veľa a všetky boli výborné, no už som si začala myslieť, že ma ničím neprekvapia. Tento bol ale niečím výnimočný. Bolo to presné, dokonalé ale zároveň autentické a surové. Toto je screamo? Nie, toto je život. Absolútna explózia emócií. Akoby som sa pozerala na úplne inú kapelu. Emo na pódiu, emo vo mne. Vynárajú sa mi spomienky na Garáže a do očí sa mi tlačia slzy. Mám dosť, treba ísť spať.
Sharpe 2019 dokázal, že keď sa chce, tak sa dá. Zo showcase festivalu, atraktívneho svojou profesionálnou organizáciou aj pre zahraničných návštevníkov, spraviť zároveň lokálnu mestskú akciu, ktorá pomáha zbližovať slovenskú scénu.
