Prvý ročník Sharpe Festivalu sa konal v Novej Cvernovke a ponúkol na 6 pódiách viac ako 30 koncertov slovenských aj zahraničných interpretov, známych aj neznámych, a konferenciu s účasťou mnohých zástupocov festivalov, médií a iných hudobných profesionálov.
Slovenská hudba si tento typ festivalu zaslúži, a v súčasnej forme vyslovene pýta. Prvý ročník hocičoho býva vo väčšine prípadov punk, preto vo vzduchu viselo mnoho otázok a očakávaní. Program nebol presýtený, no na druhú stranu bol naozaj zaujímavý, aj čo sa týka hudobnej stránky aj čo sa týka programu konferencie. Už počas prvého večera bolo jasné, že Sharpe bude úspech. Ešte nebolo jasné koľko ľudí príde na druhý deň, kedy bola naplánovaná väčšina programu. Ale ľudia prišli. Zaplnili chodby Novej Cvernovky a jej okolia, tešili sa, networkovali, bavili sa a svojou prítomnosťou na koncertoch a konferencii vytvorili úžasnú atmosféru niečomu, na čo môžu byť organizačný tým naozaj pyšný. Úspech bol zreteľný už počas festivalu, z reakcií nadšených návštevníkov a hostí, a celkovo pohodovej atmosféry vznášajúcej sa chodbami Cvernovky. Prvý ročník Sharpe Festivalu dopadol viac ako úspešne a nastavil latku naozaj vysoko. Ďakujeme a tešíme sa na budúci rok.
Piatok 27.4.2018
Ak si ale niekto povedal, že príde až v sobotu, môže predsa trochu ľutovať. Počas prvého večera síce zazneli len tri mená, no o to zaujímavejší bol dojem z prvého dňa festivalu. Ako prvé to odpálilo holandské zoskupenie Blue Crime. Tri dievčatá a bubeník v Bratislave už hrali. Tradične predviedli striedavo romantiku aj bordel. Harmonizované ženské vokály a mohutné gitary poriadne preskúšali možnosti hlavného vnútorného pódia. Otvárať festival snáď ani nemohol nikto iný. Andrea Belfi nie je úplne interpret, ktorého by som čakala na showcase festivale. Má za sebou roky skúseností a obrovské množstvo projektov a spoluprác. Napriek tomu bola jeho prítomnosť dôležitá. To, čo predviedol sám na pódiu si asi najviac užili bubeníci. Jeho vystúpenie malo ale úžasnú atmosféru a pripomínalo miestami až hypnózu. Obrovský zážitok. Space Cats boli prvým príjemným prekvapením. Niekedy sú najlepšie koncerty kapiel, o ktorých človek nič nevie, čo je samozrejme jednou z myšlienok showcaseových festivalov. Brutálna párty v ich podaní na záver prvého večera mi vrátila nádej, že by v Bratislave mohla mať klubová elektronika úspech aj keď nejde čisto o drum’n’bass.
Sobota 28.4.2018
V sobotu cez deň sa uskutočnila konferencia pre hudobníkov a hudobných profesionálov. Prítomní boli zástupcovia z mnohých festivalov, exportných kancelárií či hudobní žurnalisti. Prebehla napríklad listenning session, kde speakeri hodnotili potenciál desiatich interpretov vystupujúcich na Sharpe. Na záver sa Ruud Berends – jeden z hlavných manažérov najväčšieho showcase festivalu Eurosonic Noorderslag rozprával s Michalom Kaščákom a Mártonom Nárayom (Czech Music Office) aj o budúcom ročníku Eurosonicu a českej a slovenskej scéne. Každý rok sa tam zamerajú na inú krajinu a budúci rok to bude práve Česká Republika a Slovensko. Dospeli k záveru, že naše scény sú na Eurosonic pripravené a budúci rok sa tam právom vyberú vo väčšom množstve ako tomu bývalo doteraz.
Ostrov Hudby – prehliadka toho najlepšieho, čo doma máme
Ostrov Hudby – prehliadka toho najlepšieho, čo doma mámeOstrov Hudby 2 – to je názov kompilácie, ktorá vyšla v spolupráci popredných slovenských vydavateľstiev so spoločným cieľom – pomôcť slovenskej hudbe, propagovať ju doma a dostať ju do zahraničia. Počas jedinečného koncertu sa na pódiu vystriedalo množstvo interpretov a kapiel, ktorí prispeli na Ostrov Hudby svojimi skladbami. To najzaujímavejšie zo slovenskej hudby za posledné roky tak mohli vidieť návštevníci, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia zahraničných festivalov a médií. Vystúpili napríklad Jimmy Pé, Elections in the Deaftown, Bulp, Tolstoys, Katarína Máliková, nvmeri, Stroon, Autumnist a mnohí ďaľší.
Svin na Rádio_FM stage bol určite jedným z najsilneších koncertov celého festivalu. Dánski experimentátori odohrali dychvyrážajúci koncert. Ich šialené podanie experimentálneho post-rocku či jazz-dronu, aj keď, hovoriť v ich prípade o žánroch je trochu z cesty, bol v skutku zážitok. Zostáva len dúfať, že sa v našich končinách ešte niekedy objavia. Psychadelická indie-popová partičku Fenster bola vysoko v mojom rebríčku koncertov, ktoré v rámci Sharpe treba vidieť, a moje očakávanie boli oprávnené. Ich veľmi moderné prevedenie psych-popu obsahovalo správnu dávku humoru, čo ich vystúpenie dostalo do úplne iných rozmerov. Že som na ozajstnom festivale som si naplno uvedomila až keď sa kryli tri koncerty, ktoré stihnúť všetky, bolo doslova nemožné. Na rad prišli kompromisy a zoradenie priorít. Vidieť celý koncert na showcase festivale považujem tiež za nadľudský výkon. Ale podarilo sa, opäť to vyhrali Manon Meurt, ktorých vystúpenie zmeškať by bol priam hriech.
Festival bez bizáru by asi nebol festivalom. Ten si mohol človek spokojne odškrtnúť po koncerte Ankathie Koi. Tí s pribúdajúcim časom a stúpajúcou teplotou v sále zhadzovali oblečenie a predviedli jedno excentrické hudobné divadlo, v tom správnom zmysle slova. Bezpochyby najviac tanečkov a širokých úsmevov sa odohral práve na tomto šialenom koncerte.
Osobný highlight celého festivalu v mojom prípade prišiel prekvapivo takmer v závere v podaní 52 Hertz Whale. Toľko hluku a emócií som už dlho nevidela. Treba vidieť naživo, nezáleží na tom akú hudbu človek počúva.
