Na tohtoročný advent pripravila Slovenská filharmónia pre svojich návštevníkov osem mimoriadnych koncertov. Jeden z nich, usporiadaný v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Viedni, sa konal tretiu adventnú nedeľu, 13. decembra 2020. Zaznel v interpretácii jubilujúceho Slovenského komorného orchestra (um. vedúci Ewald Danel), Speváckeho zboru Lúčnica (zbormajsterka Elena Matúšová) a poprednej mladej slovenskej sopranistky a sólistky Viedenskej štátnej opery, Slávky Zámečníkovej.
Predvianočné obdobie nie je len o stresujúcich nákupoch a nekonečných prípravách. Pre kresťanov je časom duchovnej prípravy osláv sviatku narodenia Krista. Hlavne v tomto období stoja už tradične v centre pozornosti dve známe kresťanské, mariánska modlitba a chválospev. Biblický pozdrav archanjela Gabriela pri Zvestovaní a Alžbetine slová uvítania Márii v Ein Karem, Ave Maria (Zdravas Mária) a Máriin chválospev Magnificat anima mea (Velebí moja duša), boli a sú dodnes veľmi často zhudobňované. Dramaturgia koncertu sa niesla práve v tomto duchu.
V prvej časti zazneli tri opusy variujúce modlitbu Ave Maria v podobe skladieb od Johanna Sebastiana Bacha / Charlesa Gounoda, Franza Schuberta, ako aj slovenského autora Mikuláša Schneidera-Trnavského, známych aj širším masám. Stali sa obľúbenou súčasťou významnejších liturgických slávení mariánskych sviatkov, svadobných či pohrebných omší. Svoje miesto si Gounodova i Schubertova Ave Maria našli aj v repertoári mnohých speváckych (nielen operných) hviezd.
Ave Maria trikrát inak
Večer otvorila pôsobivá Meditácia na Prelúdium č.1 C dur, BWV 846 v podaní Slovenského komorného orchestra. Na Prelúdium C dur z prvého zväzku Temperovaného klavíra Johanna Sebastiana Bacha ju napísal Charles Gounod. Od svojho vzniku bola veľakrát upravená pre rôzne nástrojové obsadenia i sólový spev s kánonickým textom modlitby. Slovenský komorný orchester so svojím umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom odohral jej pôvodnú inštrumentálnu verziu, pričom využil brilantné umenie Kataríny Turnerovej, prvej harfistky Slovenskej filharmónie.
Ďalšie dva krátke opusy odzneli už vo vokálno-inštrumentálnej podobe. Určite známejšou z nich je Ave Maria, D. 839 od Franza Schuberta. Hoci často zaznieva v kostoloch, nebola modlitbou. Jej pôvodný názov je, paradoxne, Ellens dritter Gesang (Elenina tretia pieseň). Schubert zhudobnil nemecky voľný preklad básne Sira Waltera Scotta, The Lady of the Lake, ktorej prvé slová sú práve Ave Maria. Poslednou, treťou Ave Mariou, ktorú mohli poslucháči na koncerte počuť, bola Ave Maria in B slovenského skladateľa, Mikuláša Schneidera-Trnavského. Ich technicky nie náročné party výborne predniesla sopranistka Slávka Zámečníková s kvalitnou latinskou výslovnosťou, podmanivým timbrom, pôsobivými pianami, ale aj výrazovým ponorom.
Grandiózny Magnificat
Ťažiskom koncertu bol štyridsať minúť trvajúci Magnificat pre soprán, miešaný zbor a orchester súčasného anglického skladateľa Johna Ruttera. Jeho diela stoja na pomedzí klasickej a populárnej hudby. Svoju premiéru mal Magnificat v newyorskej Carnegie Hall v roku 1990. Rutterova hudba je prepracovaná do posledného detailu. Vychádza z pôvodných latinských textov Lukášovho Evanjelia, s votkanými nápevmi z gregoriánskeho chorálu či prvkami latinsko-americkej hudby. Prítomný je aj štýlový rozptyl, kde do inak čisto latinského textu vsunul aranžmán staroanglickej mariánskej piesne z 15. storočia, Of a Rose. Do monumentálneho diela vniesol intimitu jednoduchej formy ľudovej zbožnosti so širokou paletou emócii.
Rutterov Magnificat charakterizujú kontrasty nálad od triumfálnej fiesty inšpirovanej oslavami sviatkov latinskoamerickými národmi cez meditatívne až po intímne lyrické úseky. Radostnú a pomerne pokojnú líniu naruší Fecit potentiam v džezovej rytmike. Napriek svetskému štýlu zachováva do istej miery aj určitú sakrálnosť, kontemplatívnosť, ale vyžaruje aj radosť. Posledná, siedma časť Gloria Patri, sa vracia s fanfárovým motívom z predchádzajúcich častí, cez modlitbu k Márii až k charakteru prvej, úvodnej časti.
Na Slovensku uviedli po prvý raz Rutterov Magnificat na minuloročnom adventnom koncerte v Slovenskej filharmónii. Jeho tohtoročné reprízové uvedenie prilákalo opäť mnohých návštevníkov. Pod taktovkou Ewalda Danela dýchala z neho živá radosť i slávnostnosť blížiacich sa Vianoc. Slávka Zámečníková spievala v troch zo siedmych častí, v štvrtej časti Et misericordia, v šiestej Esurientes a v záverečnej, výrazovo silnej Gloria Patri vsunutú modlitbu „Sancta Maria“. Potvrdila v nich svoju profesionalitu a upútala vrúcnou farbou hlasu odzrkadľujúcou obsah spievaného textu.
Poslucháčom lahodil aj zanietený, farebne a v súhre hlasových skupín homogénny výkon tradične kvalitného Speváckeho zboru Lúčnica, pod vedením zbormajsterky Eleny Matušovej. Potešila aj zreteľná artikulácia. Niekoho mohla prekvapiť latinská výslovnosť rešpektujúca pravidlá výslovnosti talianskej (cirkevnej) latinčiny namiesto tej zaužívanej v stredoeurópskych akademických kruhoch.
Povznášajúci až spirituálny zážitok oficiálneho programu umocnili aj dva prídavky. Ako prvý, do programu vhodne zapadajúci, zaznela zo sakrálnych priestorov známa skladba Laudate Dominum (Chváľte Pána), K. 339 z Mozartových Vesperae solennes de Confessore. So zamatovým, štýlovo vybrúseným sopránom Slávky Zámečníkovej znela étericky krásne. Definitívnu bodku za nedeľným koncertom dalo opakovanie triumfálnej, takmer už vianočnou radostnou eufóriou popretkávanej, úvodnej časti Rutterovho diela Magnificat anima mea.
Poslucháčov Tretí adventný koncert vytrhol z hektickej všednosti a spríjemnil podvečer striebornej nedele. Dával pocítiť, že sa najkrajšie sviatky roka nezadržateľne blížia.
