Koncertná suita Nibelungov prsteň bez slov v spracovaní Lorina Maazela je skladačkou štyroch hudobných drám Richarda Wagnera. Slovenská filharmónia ju priniesla v naštudovaní Emmanuela Villaumeho.
Boj dobra so zlom, na ktorého konci je nesebecký čin – obeta pre vyšší cieľ za záchranu celého sveta. Richard Wagner si vzal na seba veľké sústo, keď chcel zhudobniť germánsku drámu Prsteň Nibelungov. Príbeh, v ktorom by nevytŕčala hudobná zložka nad dejom, ale ani dej nebol zhustený iba do akčných scén a momentov, kde by sólisti predviedli svoje virtuózne schopnosti. Nie, Wagner túžil po novom hudobnom divadle. Táto myšlienka v ňom narastala, až prerástla do megalomanského projektu, do ktorého by nešla žiadna vtedajšia inštitúcia, preto si dal postaviť vlastné divadlo Bayreuth Festspielhaus.
Aj stotridsaťšesť rokov po jeho prvom uvedení je kompletné prevedenie skôr vzácnou príležitosťou pre komplexný zážitok – vizuálny aj hudobný. Wagner si uvedomoval inscenačnú náročnosť tohto diela, preto ho urobil tak, že štyri časti (Zlato Rýna, Valkýra, Sigfried, Súmrak bohov) sa môžu hrať aj samostatne. S nápadom urobiť kompiláciu z tohto diela prišiel americký dirigent a skladateľ Lorin Maazel v orchestrálnej suite Prsteň bez slov.
Orchestrálny sled išiel jednoliato bez prestávok s naštudovaním Emmanuela Villaumeho a vo výbere z textov Michala Hvoreckého, ktorý ich naživo aj nahovoril – usadený v zadných radoch pri dychovej sekcii.
Úvodný príbeh mohol na chvíľu odradiť tých pár zahraničných návštevníkov, ktorí sa ocitli mimo deja, na druhú stranu treba oceniť, že Hvoreckého text nebol reprodukovaný, ale zaznel naživo na štýl rozhlasovej dramatizácie a to bez väčších zaváhaní.
Niektoré súbory uvádzajú Wagnerovu suitu ešte s kompozíciou kratšieho charakteru. Slovenská filharmónia sa rozhodla viesť ju samostatne, čo sa ukázal ako dobrý ťah, ktorý umožnil poslucháčom precítiť Wagnerov intenzívny prúd hudby. Dlhý úvodný potlesk znamenal, že orchester prišiel na pódiu v početnom zložení, aby dokázal splniť želanie nemeckého skladateľa o mohutnosti zvuku a farebnosti v inštrumentácii.
„Takto sa začína rozprávanie o prsteni. Je to veľmi starý príbeh, ale odohráva sa aj dnes.“
Asociatívna zložka Wagnerovej hudby, ktorú skladateľ dosiahol pomocou leitmotívov, ktoré v poslucháčovi nastoľujú situáciu, dej, motív, artefakt, charakter postavy, prinášajú napätie, kontrast, zmeny či konflikt. V opernom žánri umocnené výkonom sólistu, v koncertnom prevedení musel poslucháč pozmeniť svoje správanie, byť pozornejší k hudbe a viac spolupracovať s orchestrom.
Villaume už úvodnými gestami chcel vydolovať zo súboru maximum. Vychádzal z epickosti Wagnerovej hudby, ktorá predznamenala príchod filmovej hudby. Mnoho dnešných hudobníkov má tú vlastnosť, že ich hudba je obrazotvorná aj bez toho, aby bola použitá vo filmoch. Skladatelia typu Nils Frahm, Olafúr Arnalds, Jozef van Wissem, ale aj filmoví komponisti Ennio Morricone, Hans Zimmer, vychádzajú priamo či nepriamo z Richarda Wagnera a z jeho pracovnej metódy vizualizovať prostredníctvom hudobných motívov.
Francúzsky dirigent pracoval s Wagnerovou požiadavkou na intenzitu orchestrálneho zvuku aj v splynutí motivickej práci. Tie najemblematickejšie boli hneď rozoznateľné – hrozivý zvuk túb znázorňujúci desivú silu prsteňa moci, alebo zvonivé trombóny v spanilej jazde Valkýr, ktorej téma prešla do popkultúry – v ikonickej filmovej podobe (Apocalypse Now), v kreslených rozprávkach (Looney Tunes: Be Vewy Quiet, I’m Hunting Wabbits!), reklamách či v počítačových hrách. Naposledy ju veľmi umne použila britská experimentálna kapela Black Midi na úvod svojho berlínskeho koncertu (reportáž).
Jednoliaty celok nebol prerušený žiadnou prestávkou, iba druhým Hvoreckého výstupom, už o niečo kratším. Hoci sa niekedy poukazuje na to, že Maazelova suita stojí a padá na celistvosti a plynulosti, ktorým občas môžu chýbať zvyšné zložky z wagnerovského sveta ako kostýmy, vokály, po dobrom výkone orchestra, to už bolo na samotnom publiku a jeho vnímavosti.
Publikum bolo našťastie naladené na vnímanie tohto inštrumentálneho soundtracku. Záverečný potlesk bolo jeho vrúcnou vďačnosťou za tento nádherný umelecký zážitok.
Slovenská filharmónia, 24.25.11.2022; Reduta, Bratislava
