Predkapela Aivn´s Naked Trio otvorila koncert gitarovkami v strednom tempe. Medzi nástrojmi vynikli árie speváka Aivna, ktoré sa na stupnici hýbali od Jamesa Hetfielda z Metallicy k Brucovi Dickinsnovi z Iron Maiden.
Diváci pod pódiom sedia pri stoloch, a sem-tam pokyvkávajú hlavou do rytmu. Je jasné, že generácia stredného veku nebude zrovna tancovať pogo, ale trošku energie by predsa len nezaškodilo, ako hold práve hrajúcej kapele.
Aivn’s Naked Trio – Nibiru
Komunikácia zo strany hudobníkov žiaľ stagnuje, a tak koncertu chýba šťava. Z blízkych zdrojov skupiny som sa však po koncerte dozvedela, že Aivn odspieval a odohral svoj part v horúčkach. V takom prípade teda treba uznať, že to bol dobrý výkon. Dada, bubeník tria, mal po vystúpení na vec iný pohľad, a s odohraným koncertom bol spokojný. Podľa neho sa obecenstvo bavilo, pretože ich sústredene počúvalo. Niečo na tom bude, veď dobrý pocit z koncertu môže mať aj iné podoby ako bujaré skákanie pod pódiom.
Aivn´s Naked Trio – Stories
Publikum evidentne ožilo s príchodom headlinera, na ktorého všetci čakali. Purpendicular na čele s Ianom Paicom, bývalým bubeníkom Deep purple, to po krátkom príhovore fanúšikom, odpálili rýchlymi kopákmi a tvrdými gitarovými rifmi ako praví rockeri. Ťažko sa hľadá slovenský ekvivalent k pojmu „nářez“, ktorý presne vystihuje ich prudký nástup. K elektrickým gitarám a bicím sa pridala basa, klávesy, a spevák s tamburínou. Írsky spevák Robby Thomas Walsh, ktorý roku 1997 kapelu založil, akoby v sebe nosil hlasový arzenál lídrov z Iron Maiden, Guns and Roses či Led Zeppelin. Vrelo to nielen na pódiu, ale aj pod ním. Pre generáciu dnešných päťdesiatnikov muselo byť ich výstupenie naozaj silný zážitok, keďže Deep Purple bola hudba ich mladosti, ktorú v dobe socializmu naživo počuť nemohli. Dôkazom bola aj jedna fanúšička v dave, ktorá ma upozornila, aby som pri fotení dala pozor na jej cédečka, ktoré si so sebou priniesla, pravdepodobne kvôli autogramu Iana.
Ian Paice & Purpendicular – live SONO music club 2014
Kapela odohrala nové piesne z vlastného repertoáru, ako aj známe purplovky. Tie odštartoval spevák vetou: „Návrat do záhad roku 1974.“ Spevák Robby, ktorého prezývajú aj druhý Robert Plant, sa s publikom hrá ako mačka s myšou. Najprv ho rozblázni a postupne dovedie až do ticha, čo veští nastupujúcu rockovú baladu. Nenechá však fanúšikov zmäknúť, ani ustrnúť v očakávaní. Z balady kapela hravo vystrúha Ódu na radosť, hudobný symbol európskeho spoločenstva. Z klasiky prechádza späť do citlivého pomalého slaďáku, v ktorom popri temnom orgáne z kláves vyniká gitarové sólo. Interakcia prebieha nielen medzi kapelou a publikom, ale aj medzi hudobníkmi navzájom. Spevák provokuje gitaristu áriami, aby zopakoval odspievaný akt. Podobne sa doberajú aj klávesák s gitaristom. Svojich päť minút slávy zožne aj nenápadný basák, ktorý potvrdzuje, že tichá voda brehy myje. Samozrejme najväčší priestor si ukrojil Ian Paice, ako pôvodný člen Deep Purple. Kopákmi a energickými obratmi paličiek by strčil do vrecka nejedného mladého bubeníka svetoznámych kapiel.
Ian Paice & Purpendicular – live SONO music club 2014
Kapela zložená z rôznych národností vyžaruje neuveriteľnou energiou. Kto bol vtedy v Sono centre, iste by mi dal za pravdu, že ich výkon by bol schopný rozsvietiť celé Brno a pokojne aj Prahu. Medzi rockovou nádielkou sa nájde čas i na srandu, a spevák do mikrofónu rozpráva „irish joke“. Vôbec nevadí, že podľa ticha, ktoré nastalo, ho pochopili asi iba členovia kapely, pretože takým skvelým hudobníkom sa odpúšťajú aj väčšie prešľapy.
Ian Paice & Purpendicular – live Burgrieden 2014
Napokon však zvolia najväčší hit Smoke on the water, ktorý nechajú niekoľkokrát v prestávkach odspievať publikom. Hlavný motív piesne – „dym na vode, a oheň na oblohe“, ako znie v preklade, sa vryl pod kožu natoľko, že melódia sa s vami ťahá až do rána. Perpendicular ukázali, že vek v hudbe nehrá žiadnu roľu. Baviť sa môžete ako na pódiu, tak aj pod ním. Títo ostrieľaní profíci si to vedia aj patrične užiť.
