Team; Horská Chata – 7.6. BRATISLAVA [štvrtok] AEGON Aréna
Rozlúčkové turné. Uzatvorenie 30 ročnej kapitoly. Habera & Team. Fanúšikovia tejto legendy sa tešili i smútili zároveň. Tešili sa, pretože Habera sľuboval veľkolepú show, hudobnú i vizuálnu, urobil anketu, ľudia mohli
hlasovať za skladby, ktoré chceli na turné počuť. A fanúšikovia neodchádzali sklamaní. Počuli najväčšie hity (Reklama na ticho, Prievan v peňaženke, Malá nočná búrka, Nároční…), počuli aj skladby, ktoré na koncertoch často nehrali a ktoré neboli až tak komerčne úspešné (Starý zákon, Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár….). Priaznivci kapely dostali aj bonus – skvelé dielko od Hevierovcov, knihu, ktorú som už stihol prečítať a skonštatovať, že je výborná.
Fanúšikovia ale aj smútili, pretože počúvať, že ich obľúbenci majú „rozlúčkové turné“, to nezneje dobre. Žiadna kaša sa ale neje taká horúca ako sa uvarí a tak ich Paľo upokojil: „Nerozpadáme sa, nekončíme, no takéto veľké turné už robiť nebudeme.“ Iste, takýto kolos si vyžaduje peniaze, čas, personál, hodiny a hodiny príprav, všetko dotiahnuť do najmenšieho detailu. Pretože Team vždy boli profesionáli. Až takí, že som z toho na bratislavskom koncerte miestami nemal najlepší dojem. Kapela totiž podala profesorský výkon, ako vždy, no na rozdiel od turné 2008 pôsobil ich prejav až príliš rutinne a staticky. Nakoľko Paľo väčšinou spieval s gitarou, jediní, kto mohli pomôcť dynamike, boli gitarista Dušan Antalík a basgitarista Ivan Válek. V prípade Antalíka sa ešte dá hovoriť o akom takom pohybe, Ivan Válek si však takmer celý koncert poctivo strážil svoj meter štvorcový a opustil ho až na záver pri Držím ti miesto. Škoda, pretože sú to skvelí hudobníci a projekcia – hoci vydarená – sa nemôže postarať o všetko.
Chcem však zdôrazniť, že počas koncertu Teamu si neprajníci neprídu na svoje. Ani tento rok, ani v roku 2008 som nezaznamenal jediné zaváhanie kapely, nezaznamenal som ani intonačné nedostatky v speve či vokáloch. Juraj Tatár bol tiež bezchybný, Ivan Marček šlapal ako stroj. Ako vždy.
Potešila ma vypaľovačka Mám na teba chuť, aj Slovník cudzích snov, sklamala ma absencia Ako málo, ktorú by som počul radšej, ako Miesto, kde spávajú vtáci, hoci aj to je dobrý song.
Naschvál menujem novšie skladby, pretože ja som fanúšik Teamu „Na dve etapy“. Prvá v osemdesiatych rokoch, kedy ma dostali skladby ako Beh alebo Nároční. Potom ma asi 10 rokov nebavilo to sladké slaďákové obdobie, na prišla rocková bomba Mám na teba chuť, ktorý ma opäť vtiahol medzi početný zástup fanúšikov Teamu. Postupom času však Team opäť zmäkol, každým albumom viac a viac a ja s napätím očakávam, s čím prídu zo štúdia nabudúce.
Ako ďalej, Team? Veľké turné už nechcú robiť, no na druhej strane sa vyhýbajú aj festivalom. Ojedinelé koncerty? Tie však tiež musia mať svoju úroveň, technické zabezpečenie… Ktovie. Uvidíme. Zrejme to závisí aj od Milana Dočekala, jedného z pilierov Teamu, ktorý na tomto turné zo zdravotných dôvodov absentoval…. Tak Milan, daj sa dokopy a Paľo s Teamom, vy si to snáď s tou rozlúčkou ešte rozmyslíte, či nie?
(report napísal Vlado Bis)
