The Black Angels determinujú hlavne dve veci: oblasť, z ktorej pochádzajú a optika, s akou na svet nazerajú. Tieto vymedzenia„maľujú“ farbistou psychedéliou aj v temných odtieňoch svojich inšpirátorov – Velvet Underground. V pražskom Roxy sa predstavili s novým albumom Wilderness of Mirrors.
Nadpis tohto článku platí iba vo všeobecnosti ako celku, pretože tá vibrácia nezachytila všetkých divákov, iba hlavne tých s dobrým výhľadom. Ten zvyšok musel putovať a hľadať si vhodné miesto na sledovanie a počúvanie tohto inak zaujímavého koncertu. Túto kritiku treba zohľadniť architektonickým riešením hlavnej sály klubu Roxy, kde stĺpy zakrývajú výhľad na javisko, z ktorého sa stráca intenzita zvuku do všetkých strán. Rozhodne za tým netreba viniť samotnú kapelu.
The Black Angels dokázali vytvoriť a poslať väčšiu zvukovú masu, ktorá sa však miestami vytrácala a slabla. Udržiavali gitarové linky na spôsob drone music, aby ho ešte čosi zašpinili na spôsob Velvet Underground. Taktiež sa objavovala aj paralela s najpsychedelickejšími skladbami Jima Morrisona.
Hlúčik roztáčajúcej sa zvukovej špirály gradovanej v stredných až stredne rýchlych tempách. S týmito náladami sa pohrávala zostava v počte piatich ľudí Alex Maas (spevy, basgitara), Christian Bland (elektrická gitara), Stephanie Bailey (bicie nástroje), Jake Garcia (elektrická gitara), Ramiro Verdooren (multiinštrumentalista).
Kapela funguje od roku 2004 a za ten čas sa stihlo v nej vystriedať niekoľko muzikantov. Životný cyklus súčasnej zostavy sa zameriava na tvorbu nových albumoch a už potom ísť s nimi na svetové turné. Chcú vyčerpať témy, ktoré ich trápia a posúvať sa ďalším smerom. Je to dané aj prirodzenou povahou ich hlavného vokalistu Alexa Maasa, ktorý okrem toho hráva na basgitaru, organ, pričom vraví, že by bolo skvelé byť iba štúdiovým hudobníkom.
Dotiahli to do šiestej nahrávky, ktorá je osobitým aj osobitným vysporiadaním sa s chaosom sveta. Hudba ako abstraktný vyjadrovací prostriedok pokračuje tam, kde končí sémantika textov a nasleduje pocitové vnímanie takých konkrétnych vecí ako pandémia, devastácia životného prostredia, rozoštvávanie spoločnosti atď.
Hoci majú nepísaného lídra, ktorým je Alex Mass, nie sú typickou kapelou jedného muža. Ich najväčšia sila je práve vo vytváraní masívneho reverbu a v stredných výškach mužské vokály, ktoré majú niekedy vytvárať ilúziu nekončiaceho výkriku. Ich zohratosť je odlišná od neusporiadaných Bad Seeds, alebo presnejších Leprous. Opäť môžeme spomenúť Velvet Underground, ktorý vo svojej dobe vytvorili prototyp stretu psychedelických pohrávaní so zvukom a tvrdé nekomplikované gitarové riffy.
Po celý čas koncertu visela vo vzduchu ešte jedna ich veľká inšpirácia a to najmä pri skladbách z nového albumu Wilderness of Mirrors – americká psychedelická kapela 13th Floor Elevator, ktorej sú títo protinožci veľkými fanúšikmi. Black Angels pracujú s týmto odkazom koherentne a časť sa vlieva v tomto odkaze a zvyšky sa odrážajú v tribalistických rytmoch súčasnej austinskej scény.
Bolo ťažké sa naplno napojiť, keď nemáte ideálne podmienky na vnímanie hudby, napriek tomu sa to vďaka silnej interpretácie aspoň sčasti podarilo.
