Pred lockdownom sa stihlo uskutočniť ešte niekoľko väčších koncertov. K tým najviac zapamätateľným patrilo vystúpenie kanadskej bluegrassovej kapely The Dead South, ktorá prišla do MMC a vypredala ho.
Ani nie desať rokov a svet pobláznili jednoduchými piesňami s melódiami, ktoré si viete zapískať. Toto doslovne platí na kanadskú kapelu The Dead South, ktorú preslávil práve popiskovaný hit In Hell I’ll Be In Good Company.
Polemika o tom, či je nutné pred hlavným koncertom dávať predkapely, v akej podobe a v akom rozsahu, je vždy v súlade s nastavením dramaturgie. Malo by ísť iba o časovú výplň, aby sa publikum mohlo pomaly zbiehať a naladiť sa na vystúpenie? V prípade nemeckého pesničkára Max Paul Mariu to bolo diskutabilné, sčasti to platilo na kanadskú formáciu Shred Kelly, ktorá mohla po svojom koncerte získať zopár nových priaznivcov.
Celosvetový úspech The Dead South je vydretý a zároveň zostáva tak trochu záhadou. Akustické skladby, staromódne aranžmány, jednoduché videoklipy a napriek tomu uspeli v 21. storočí so žánrom, ktorý odkazuje až ku koreňom angloamerickej roots music. Trochu sa to dá vysvetliť záujmom spusteným Mumford and Sons smerom ku country, hoci oni svoj zvuk neskôr ohlodali k popovejšiemu charakteru.
Dostať austrálske či kanadské kapely na európske turné je nesmierne náročné z logistického aj finančného hľadiska. Vynaložený čas a investície sa pri The Dead South vyplatili a na starom kontinente boli premenené na stabilné fanúšikovské zázemie. V bratislavskom MMC čakalo osemsto ľudí – v čase kovidu jednoznačný úspech – nasledoval vypredaný Karlín a ďalšie zástavky v rámci tour.
Navzdory spomínanému faktu (nie výhrade) o prostote pesničiek, si jednoduchosť nezamieňajme s neinvenčnosťou. Práve naopak. Spôsob, akým The Dead South pristupujú k tvorbe a skladaniu, je veľmi svieži. Z koreňov americkej hudby si zobrali základy ako inštrumentálne zloženie strunových nástrojov (gitara, mandolína, bendžo). V kombinácii s tmavšou a svetlejšou farbou vokálov (nižšie aj vyššie položené hlasy) a s dôrazom na spoločné harmónie, vznikli melódie, ktoré vedia prekvapiť a zároveň si ich viete s kapelou zaspievať a zapískať.
Kapela v Bratislave ukázala, že nejde o náhodne vyskladaný projekt na želanie producentov, ale rokmi vycvičený a vyskúšaný koncept štyroch priateľov z kanadskej provincie Saskatchewan. Nate Hilts, Scott Pringle, Colton Crawford, Danny Kenyon pôsobia na javisku súdržne, atmosféra skladieb funguje práve vďaka zladeniu ich osobností a interpretačných výkonov. Každý jeden z nich tam má svoje miesto – Nate (gitara, mandolína) dáva vedúci hlas, pričom mu kontrujú Scott (gitara, mandolína) a Colton (banjo), kým Danny sa na violončele zapája do rytmiky aj melodiky. Nevyužívanie kontrabasu, ale zapájanie violončela, robí zvuk kapely mäkším. Nástroje sa počas koncertu striedali pri vedení rytmiky a melódie, čím zdôrazňovali off-beat – pulz celej kapely.
Aby táto tvorba mohla vyniknúť aj na veľkom javisku, kapela si vymyslela pôsobivú svetelnú scénu. Pre hru s červenou, fialovou, zelenou farbou, koncert miestami pripomínal živý soundtrack, v ktorom ste sa mohli ocitnúť v dejisku seriálov Fargo, Deadwood, už o niečo menej v Domčeku v prérií. Pôsobivé, esenciálne, príťažlivé a efektívne – rovnako ako hudba The Dead South.
The Dead South; Max Paul Mariu, Shred Kelly; 19.11.2021; MMC, Bratislava
