„Breathe with me! Dance with me!“ – presne o tom bol piatkový koncert britskej legendy The Prodigy v bratislavskom NTC. Nasať vzduch do pľúc, poriadne ho roztancovať a následne ho pri výdychu nahradiť ďalším a ďalším fuckin’ good songom. Kto sa nezadýchal, ten nebol ani v hale a kto nebol v hale, ten prišiel o fantastický zážitok ešte fantastickejšej formácie, ktorá svojim vystúpením len potvrdila, že titul najvplyvnejšieho interpreta elektronickej hudby všetkých čias, im právom patrí.
Priznám sa, že pôvodne som na koncert ani nechcel moc ísť. Vravím si: „čím ma len starý Prodigy môžu (ešte) prekvapiť!?“ Ale keď som zistil, že na koncert ide aj môj bratanec, pre ktorého sú The Prodigy „alma mater“ a snom zároveň, zmenil som názor. Predsa len vo dvojici sa sny plnia ľahšie a keďže sám viem aký je to úžasný pocit vidieť svoj idol live, snažil som sa spraviť všetko preto, aby sa s nimi bratranec aj stretol.
Lov na The Prodigy začal pri hoteli Kempinski, kde bola kapela ubytovaná. Tam nám však odvaha nedovolila sa hodiť šoférovi pod kolesá auta a tak sme sa radšej presunuli k aréne NTC, kde práve prebiehala zvuková skúška. Keďže sme si zapamätali ŠPZ-dky áut, stačilo nám ich len nájsť a chvíľu počkať na meet & greet. To, že šťastie praje pripraveným sa nám potvrdilo asi tak po pól hodine čakania, ktoré sme si krátili dívaním na tenis. Prvý vyšiel Keith Flint, ktorý hneď ako zbadal naše rozkokošený ksichty, prišiel k nám. Podal nám ruku, spýtal sa ako sa máme, podpísal vstupenky i sa s nami bez problémov odfotil. Bol skutočne veľmi milý, takisto aj Maxim, ktorý síce už sedel v aute, ale potom z neho vyšiel a spolu s gitaristom Robom Holidayom nám každému okrem úsmevu daroval aj po jednom brnkátku. Jediný Liam zostal sedieť v aute a naďalej sa opájal krásou Slovenska – našimi ženami.
Brány AEGON arény NTC sa otvorili o 19:45. Chytili sme si miesto v prvej lajne a opäť čakali na svojich miláčikov. Všetko prebiehalo v poriadku, až na jedného SBS-kára, ktorý mám pocit, že len v deň koncertu zišiel zo stromu. Prvé, čím preukázal svoj intelekt bolo, že mi zobral dve fľašky minerálky, ktoré následne vylial. Keď som mu povedal, že som ich kúpil „tu“ v hale, odvetil: „mňa to nezaujíma“. Vravím si o.k. – chce si vykonávať svoju prácu čo najlepšie a najdrsnejšie, nenechám si predsa pokaziť večer. Ale potom, čo urobil jeho rovnako inteligentný kolega, ma riadne zarazilo. A čo spravil? Vytrhol z úst jednému fanúšikovi cigaretu, čo bolo samozrejme správne – v hale sa nemá čo fajčiť. Aspoň nie na začiatku koncertu. Následne ju však hodil medzi káble a keď si všimol, že to asi nebol ten najlepší nápad, keďže sa z cigarety stále dymilo, tak ju šmaril do kýbľa s vodou, z ktorého sa neskôr naberala voda pre dehydrovaných návštevníkov koncertu. Čiže, pokiaľ si niekto z vás náhodou našiel po konzumácii vody podanej od securitáka s dvomi vytetovanými vodorovnými čiarami na zátylku medzi zubami tabak, viete komu môžete poďakovať.
Predkapelou The Prodigy bola bratislavská punk rocková formácia From Our Hands, ktorá aj keď sa snažila, publikum jej dávalo jasne najavo, že neprišli kvôli nim. Ich set trval cca 37 minút a najviac ľudí roztancovali coverom od Depeche Mode. Potom prišla zmena stageu, ktorú hudobne i svojimi kreáciami vypĺňal DJ so svojou červenou čiapkou – neskôr ste ho mohli stretnúť aj v klube LOFT na after party. Krátko pred deviatou večer sa v hale znovu zotmelo, aby v zapätí 7 kamiónov aparatúry a svetiel ukázali na čo tu vlastne sú. THE PRODIGY– THE PRODIGY – THE PRODIGY – burácal dav pred, 
počas i po koncerte najenergetickejšieho telesa aké som kedy videl. Hneď ako sa na pódiu objavili tanečník a spevák Keith Flint, MC Maxim Reality a skladateľ a klávesák Liam Lowett, začala sa party na akú bude NTC ešte dlho spomínať. Kapela koncert odpálila skladbou World’s on Fire z posledného radového albumu Invaders Must Die (2009). Za ňom nasledovala hneď jedna z noviniek Awol. Kto si myslel, že sa pri ďalšom tracku aspoň trochu vydýcha, mýlil sa, lebo pri Breathe sa dýcha do rytmu beatu. INHALE – INHALE – EXHALE – EXHALE! V úvode prišiel predné rady osobne pozdraviť aj sám Maxim, podal si s nami ruku a vrátil sa späť do pekla – na pódium. Pri skladbe Omen niekto z davu vo vytržení hodil po kapele tričko. Maxim sa naň pozrel, zobral ho do rúk a elegantne si ním utrel topánky. O Maximovi treba povedať, že celý koncert sa snažil pohľadom z očí do očí hypnotizovať 
hlavne ženskú časť publika a kto tam bol, vie, že sa mu to darilo dokonale. The Prodigy si jednoducho s nami robili, čo chceli. Ovládali nás ako také voodoo bábiky, ktorým v správnom čase vpichli svoj Poison (jed). Výnimočnosťou ich vystúpenia bolo aj to, že kapela odohrala aj svoj úplne nový track Dogbite z pripravovaného albumu, ktorý by mal vyjsť ešte tento rok. Máme sa na čo tešiť! Treba ešte podotknúť, že okrem klasického a pevného trojlístka (Keith, Maxim, Liam) kapelu doprevádzal aj koncertný gitarista Marilyna Mansona i Garyho Numana Rob Holliday a za bicími sedel Leo Crabtree. Samozrejme, že v setliste nechýbali ani hity ako Firestater, Voodoo People, Diesel Power, či Smack My Bitch Up, ktorou chalani uzavreli svoj hlavný set. The Prodigy však nenechali na seba dlho čakať a za podpory silného potlesku sa vrátili späť. V prvom prídavku nás zobrali zo sebou do nemocnice – Take Me To The Hospital, aby nám pri ďalšom songu Out Of Space mohli vybrať mozog z hlavy a preniesť ho do inej dimenzie. „I’ll Take Your Brain To Another Dimension,” spievala celá šesťtisícová hala. Záverečný song patril podobne ako celý koncert ich zákonu (Their Law) „I’m The Law And You Can’t Beat The Law“. Celý koncert trval maximálne 77 minút, ale počas týchto minút ste odchádzali z haly spotený ako keby ste odohrali dva deväťdesiatminútové zápasy v Lige majstrov. Pevne verím, že ich tretia návšteva Slovenska nebude znamenať: „Trikrát a dosť!“ See you soon again to Rock For People in Hradec Králové.
autor:MarK / Musicpress.sk
foto: Access Promotion
