Totální Nasazení, Zakázaný Ovoce, Deratizéři l – Randal (28. 4. 2012 20:00:00)
České punkové skupiny majú zvláštny syndróm. Skoro v žiadnej scéne východného bloku nie je tak veľa kapiel s recesistickým vnímaním. Vidno to už pri ich názvoch, ktoré sú často krkolomne vtipné. Tieto skupiny sa snažia pôsobiť odľahčeným dojmom, no niekedy cítiť u nich kŕč. Aj tento večer to len potvrdil. Prítomný basgitarista a spevák Sváťa mal náročnú úlohu, keďže pôsobí v dvoch kapelách ktoré zahrali. Deratizéři v početnej zostave predviedli typický český bigbít s punkovou líniou. Rytmicky miešali polku s dychovkou a rockovým štvorštvrťovým taktom. Veľkú melodiku vypĺňala okrem gitara aj píšťalka, či trúbka. Piesne boli dobre skomponované a aranžmány boli pestré. V niektorých boli aj zaujímavé nápady, ako napríklad spojenie punku s moravskou dychovkou a rapom. Iné v seba mali už viac stereotypu žánru. Najviac však unavovali spevákove snahy byť za každú cenu vtipný a dlhé príbehy a zákulisné pointy o kapele. A neustále prekladanie do slovenčiny. Prečo nemôžu české kapely pochopiť, že to naozaj nikoho nezaujíma a že sme si stále dosť blízky, aby sme si rozumeli aj bez „tlmočenia“. Inak bola skupina Deratizéři dobre zohraná. Rytmika bola síce účelná, ale zrozumiteľná a veľmi tanečná. A k hudbe pridali aj pódiovú šou.
Potom si stihol Sváťa oddýchnuť zhruba 20 minút a opäť vyliezol na pódium. Tento krát so svojou domovskou kapelou Totálni Nasazení s ktorou „punkuje“ vyše 15 rokov. A vďaka nim dostal Slaný privilegované miesto na punkovej tuzemskej mape. Aj v tomto vystúpení sa držal Sváťa humoru, irónie a zvláštnych príbehových tém. Ale hudobne inklinoval do tvrdších vôd. K punku pripojili metalový feeling. TN hrajú iba v trojici, keď po odchode kľúčového člena kapely nenašli za neho plnohodnotnú náhradu. Preto sa rozhodli pokračovať iba ako trojka. Aj, keď v štúdiových nahrávkach nie je zmenu moc počuť, hlavne koncerty sú ochudobnené o jednu gitaru. Nedarí sa im priniesť na pódium ani bohaté aranžmány, ktoré poznáme z ich štúdiových CD. Dychová sekcia s nimi naživo hrá veľmi zriedka, preto aj v Bratislave skladby ako Činčila, ktoré sú zaranžované ako k malému punkovému bigbandu, zneli inak. Na druhej strane tieto piesne boli zahrané s väčšou rýchlosťou a razanciou.
Koniec večera uzatvorila mladá čoraz známejšia kapela Zakázaný Ovoce. Tí po vydaní albumu v roku 2010 a hlavne minulý rok začali stúpať na punkový piedestál. Hlavne na poslednom albume začali ešte viac koketovať s punkovou romantikou. Aj na živé hranie upravili svoj repertoár, aby viac útočili na nežnú časť publika. Prvé rady pod pódiom ukázali, že im to zjedli aj s navijakom. Aby však uspokojili aj prítomných pánov zahrali aj staré veci typu rock and roll, chlastanie a k tomu zopár príbehových textov, aby to nebolo iba o láske a náhodných známostiach. Zvuk nebol príliš dobrý a príliš sa zlieval dokopy. Možno to boli aj kvôli tomu, že gitarista sa príliš spoliehal na efekt ozveny a hallu. Bolo to počuť hlavne v záveroch skladieb. Zvuk bol stále dosť špinavo rock and rollový. Kapela sa snažila hrať veľmi melodicky, ale miestami to škrípalo.
Aj keď tento večer nebol stopercentne reprezentatívny, odhalil predsa len slabiny aj prednosti českej punkovej scény.
