Dedičstvo zamatového tónu Milesa Davisa prekročilo na francúzskeho trubkára Erika Truffaza. Podobne ako predstaviteľ zlatého jazzového úsvitu aj Truffaz si naplno ctí témbr povyšujúc ho pred sólistickou hrou. A presne to predviedol aj na svojom koncerte v Bratislave.
Erik Truffaz patrí k najvýraznejším trubkárom dvadsiateho prvého storočia, no jeho prístup k hudbe možno ocenia až nasledujúce generácie. Trúbka má už svoje najlepšie časy v jazze dávno za sebou, rovnako aj mainstream, ktorý naposledy prepadol tomuto nástroju počas swingovej éry. Ani Truffaz spočiatku tento inštrument neobľuboval, ale postupne si k nemu našiel cestu a dobre spravil.
Priaznivci fusion a nadžánrových projektov by boli ochudobnení o tvorbu, ktorej rozumejú aj jazzoví laici. Takto si totiž Truffaza pamätajú ľudia z festivalu Colours of Ostrava spred piatich rokov, kde na veľkom stagi predviedol doslova smršť, ľudia tancovali – čo je na takýto druh hudby neobvyklé. Do Bratislavy prišiel Truffaz predstaviť ešte nevydanú novinku Doni Doni, v slovenčine preloženú ako Krok za Krokom, čo vlastne vyjadruje hudobníkovu úspešnú no pomalú kariéru.
Erik Truffaz Quartet – Siegfried
https://www.youtube.com/watch?v=_jZH-yn6q2E
Hneď v úvode postavilo zo stoličky klaviristu Benoîta Corboza jeho vlastné sólo, keď v istých frázach nahradil absenciu gitary. Koncert mal už od začiatku dobrý spád, aj vďaka kvalitnej kapele, obzvlášť zaujal švajčiarsky bubeník Arthuro Hnatek, ktorý sa počas večera predviedol v niekoľkých obdivuhodných a dynamických sólách. Úplne prevalcoval zvyšok rytmiky a samotný Truffaz veľavravne zamieril na neho svojou trúbkou, čím mu vyjadril poklonu. Celá formácia plynulo prechádzala z agresívnejších pasáží do psychedelickej polohy, pri ktorej mohli diváci zavrieť oči a snívať, alebo k jemným melódiám vhodným na počúvanie pri pohári vína v miestnom bare.
Erik Truffaz Quartet – Jarasum Jazz Festival live 2013
Aj Truffaz podľahol módnym trendom okolo world music a jednou nohou v najnovšom albume stúpil na kontinent čiernej Afriky. Bratislavskému publiku najviac zarezonovala z tejto kolekcie Lulu, ale to sú tie čriepky, vďaka ktorým neznie Truffaz nikdy staromódne. Záverečný dvadsať minútový prídavok už nenechal nikoho na pochybách, že toto je hudba v tom najkvalitnejšom podaní.
