Ak poctivo nesledujete americkú scénu, občas vám môže uniknúť naozaj zaujímavé meno. Americká kapela Twin Peaks pochádza z Chicaga, kde sa tradícia chicagského blues stretáva s mladíckym drivom. Do Londýna prišli predstaviť svoj štvrtý štúdiový album Lookout Low.
Koncert sa uskutočnil v Electric Brixton – v mestskej štvrti, ktorá je epicentrom černošskej kultúry Londýna. Aj keď tam má tradíciu skôr reggae a hiphop, ale keď prídu piati bieli chlapci s chuťou a pokorou zahrať černošský blues, kde inde než v Brixtone by sa mali cítiť ako doma.
Istotne je v Amerike plno podobných sál, kam si chodia mladí ľudia vyraziť za dobrou hudbou a vypiť fľaškové pivo. V Londýne sú zase mraky hudobníkov tvoriacich v štýle predkapiel tohto večera – Deeper a Buzzard Buzzard Buzzard – poctivý glam rock s odkazom na Sweet, Slade aj The Queen.
Po niekoľkých hltoch piva prišla na pódium pätica mladíkov Cadien Lake James (gitara, vokály), Jack Dolan (basgitara, vokály), Clay Frankel (gitara, vokály), Colin Croom (gitara, klávesy, vokály), Connor Brodner (bicie nástroje) a takmer okamžite spustila vodopád gitarových riffov. Za zohratosťou kapely Twin Peaks stojí fakt, že sa poznajú a spolu hrávajú už od strednej školy. A hoci nemajú ešte ani tridsať rokov, skúsenosťami sú od svojich rovesníkov omnoho ďalej.
Na živobytie si zarábajú hlavne koncertovaním, takže sa v ňom musia neustále zdokonaľovať, aby ustáli ďalšiu konkurenciu. Našťastie majú celkom široký repertoár, v ktorom môžu vyberať zo štyroch štúdiových albumov, takže ich koncerty nie sú ako cez kopirák. Tá pestrosť súvisí aj s tým, že majú nepísané pravidlo, že každý kto zloží skladbu, tak ju musí aj zaspievať. Takto nejako to fungovalo u The Beatles. Veď kto odspieva precítenejšie melódiu a slová než ich autor? Pri sólovom speve sa striedajú, no prirodzeným lídrom v kapele je James, ktorý má pesničkárskejší prejav bližší k Handsome Family než k chicagskému blues typu The Aces.
O Twin Peaks koluje taká fáma, že sú omnoho lepší v koncertovaní než v štúdiu. To treba jednoznačne vyvrátiť.
Ich zvuk vychádza z bluesových koreňov, no naberá aj psychedelické linky Grateful Dead, dravosť z ranných The Rolling Stones a samozrejmá je aj prítomnosť obdivu k Muddy Watersovi. Čierna hudba zahraná bielymi, alebo keď chcete tak belošská hudba silno ovplyvnená afroamerickou kultúrou. V ich vystúpení nechýbalo mnoho gitarových medzihier a krátkych sól, ktoré vypĺňali harmonický súzvuk a dopĺňali spoločné vokály. O Twin Peaks koluje taká fáma, že sú omnoho lepší v koncertovaní než v štúdiu. To treba jednoznačne vyvrátiť. Tie piesne majú svoj šarm a osobitosť, navyše sú naživo nielen veľmi dobre zahraté, ale aj s veľkým nasadením.
Hrajú veľmi fyzicky a pri tejto hre ich nástroje rinčia a pomaly sa ničia, šúcha sa im koža z prstou, no v eufórii na to zabúdajú. Veď po dobre vykonanej práci sa lepšie odchádza na hotel. Toto je dnešný rock and roll, ktorý zatieni chlapíkov s usbčkami, toto je úspech vydretý poctivou prácou s mozoľmi na rukách.
interpreti: Twin Peaks; Deeper a Buzzard Buzzard Buzzard / 26.02.2020/ Electric Brixton / Londýn
