Bratislavské jazzové dni – 26.-28. októbra 2012 – Incheba – Bratislava
Druhý deň BJD začal koncertmi, ktoré predstavili východoeurópsky džez. V bratislavskej Inchebe sa stretli dve legendy, ktoré šírili džez ešte v čase sivého odtieňa socializmu. Pre Emila Viklického a Zbingiewa Namyslowskeho to bol návrat na džezové dni.
Keďže dramaturgia tohtoročných BJD ponúkla skôr vokálne prevedenie, oba koncerty potešili predovšetkým priaznivcov inštrumentálneho džezu. Viklický aj Namyslowsky patria k legendám a špičke európskej džezovej tradície. Obaja sa neboja experimentovať s hudobnou náladou a tak sme mohli vidieť dve rovnocenné ale odlišné interpretácie. Kým Viklického kompozície mali v sebe uhrančivú melanchóliu, Namyslowsky zašiel aj do tanečného džezu. Emil Viklický vystúpil v triu so skúsenými muzikantmi – bubeníkom Cyrilom Zeleňákom, ktorý je známy aj z bigbeatového prostredia a Petrom Dvorským na kontrabase. Zbigniew Namyslowsky koncertoval v kvintete a bol obklopený mladými muzikantmi. Emil aj Zbigniew zakomponovali do svojho koncertu ľudové piesne v džezových úpravách.
V Namyslowskeho skladbách bolo možné počuť goralský folklór, ale aj exotické prvky z world music. U Emila Viklického bol zas zreteľný príklon k podhalanskej melodike. Najväčší rozdiel medzi koncertmi oboch velikánov bol prístup ku komunikácii s divákmi. Kým Viklický sa často prihováral a rozprával aj príbehy a zážitky z koncertov, Namyslowsky iba stroho predstavil kapelu a adresoval výčitku smerom k osvetľovačom.
Vrchol džezových dní v celej šírke festivalu prišiel so speváckou legendou, ktorá má na svojom konte štyri ceny Grammy. Diana Reeves si Bratislavu podmanila. Diana v rozhovoroch tvrdí, že ju vystúpenia v Európe inšpirujú a tieto pre ňu stále exotické podnety ju bičujú ešte k väčším výkonom. Aj preto sa Diana Reeves nechala strhnúť a svoj koncert prežívala veľmi emocionálne. Viac, ako koncert to pripomínalo veľmi intímnu chvíľku s presnou adresou k poslucháčovi. A jej vokálny a ľudský prejav bol nezabudnuteľný. V skladbách bolo možné počuť množstvo hudobných podnetov. Džezové slučky sa liepali po prvkoch etno hudby, afro popu a dokonca aj dancehallu, ktorým Diana prekvapila v jednej kompozícii. Niekedy to neboli ani skladby, ale skôr „citoslovčné cvičenia“, ktoré v Dianinej interpretácii vyzneli neuveriteľne. Z hlások robila na živo umenie. Hlas Diany Reevesovej zaplnil celú Inchebu a spustil veľké zimomriavky. Výborní inštrumentalisti prispeli k dokonalej nálade a korešpondovali s vokálnym precítením.
Už tak dosť kvalitný večer uzatvorila nemecká trubkárska hviezda Till Brönner so svojou skupinou. Ako zmienil sprievodca džezových dní Peter Lipa, Nemecko je nielen ekonomickým hybateľom európskej politiky, ale aj dôležitou „stajňou“ európskeho džezu. Preto aj Till Bronner patrí k najvýznamnejším a najvplyvnejším súčasným džezovým interpretom. Jeho hráčska kariéra ide ruka v ruke s jeho mediálnym a producentským vplyvom. V Bratislave odohral sympatický koncert bez hviezdnych manierov. Po Reevesovej emocionalite pridal nemeckú racionalitu, ktorá ochladila jeho inak bezchybné tóny.
