Americký avantgardný skladateľ a multiinštrumentalista John Zorn vystúpil v slávnom viedenskom klube Porgy & Bess so svojou formáciou New Masada Quartet. Odohral sa výnimočný klubový zážitok.
Porgy & Bess je naozaj zaujímavý priestor a nie nadarmo tak rešpektovaný – veľmi pekne zasadený do podzemia domu, kde by ste tak rozsiahle miesto neočakávali. Pomerne tesne využitý, takže sa tam vojde dosť ľudí. Má to až divadelnú atmosféru, ale skôr takého činoherného živšieho klubu, kabaretu.
Aj to je jeden z dôvodov prečo sám Zorn hovorí, že odmieta hrať v európskych jazzových kluboch, ale že tu si vždy veľmi rád zahrá. To mimochodom prehlásil aj pri ďakovačke na tomto koncerte. Mimochodom po klaňaní ešte zostali medzi ľuďmi jeho spoluhráči Jorge Roeder, Julian Lage, ako aj Kenny Wollesen a rozprávali sa so známymi, podpisovali autogramy, posedeli na bare, vládla príjemná atmosféra, ale keď sme sa ich opýtali, či príde aj John Zorn, tak Julian Lage sa iba usmial a povedal “absolutely no chance, impossible“.
Čo sa týka samotného koncertu, tak to bola výnimočná udalosť vo všetkých smeroch – a predovšetkým preto, že každý Zornov fanúšik v Európe si praje a sní o klubovom koncerte nejakého z jeho tradičných / pilotných / legendárnych projektov ako je Masada, Masada String Trio, New Masada Quarter, Masada Sextet apod.
To sa všetkým zúčastneným splnilo do bodky a v tom najlepšom formáte – bol to klasický svižný freejazzový asi deväťdesiat minútový výjav, v ktorom sa striedalo tempo ako na bežiacom páse a striedali dominujúci hudobníci – viac menej každý si zahral nejaké to sólo – v tomto zmysle si skvelo zahral Roeder na basu – potom si strihol Lage tie svoje uťahanejšie, ale zas úplne magicky vycibrené sóličká.
Skladby sa prelínali od tých viacmenej odohraných podľa nôt s pár improvizovanými prvkami, cez tie voľnejšieho prevedenia tradičnejších motívov až po ty najdivokejšie, pološialené improvizácie, u ktorých Zorn divoko eklekticky hádzal rukami na jedného, potom na druhého, dirigoval a organizoval a preorganizovával štruktúru a podobne.
Jednoducho úplne klasický Zorn, tak ako ho poznáme z tých najlegendárnejších koncertov, ktoré sú dostupné na YT.
Korunku tomu nasadili, keď v polovici vystúpenia koherentne naladení hudobníci zahrali jeden z najväčších masterpiecov, čo som kedy na jazzovom poli počul – Karaim, jedna z vlajkových lodí Mr. Z, ktorú mám obzvlášť rád v podaní Electric Masady/Dreamers z koncertu v Marciacu 2010.
