Je radosť chodiť na koncerty kapiel a interpretov so zvučným menom. Neradi sa mýlia a neradi nechávajú očakávania nás fanúšikov nenaplnené. V hudbe, ktorá je zahľadená do jej vlastného predmetu hudby samotnej, si získali mená ako Pavlíček rešpekt svojou invenciou, inštrumentálnou zdatnosťou a hlavne hudobnými doskami, ktoré ani po rokoch nestrácajú na sile.
Pri pohnutej histórií našich končín, azda aj za neústupnosť v temných časoch. Moje zoznámenie s Pavlíčkom prebehlo na Pohode 2013 s Pražským Výběrom, kde skupina pre nefunkčný syntetizátor skoro prerušila koncert. Intenzívne poznanie mi priniesol až vynikajúci comebackový album Stromboli – Fiat Lux (viď. recenzia).
Vopred vypredaný koncert je avizovaný na pol deviatu. Začína sa s prijateľným pätnásť minútovým sklzom. Už pred začiatkom je jasné, pre koho dnes skupina vystúpi. Preplnený klub prišiel obdivovať svojho rovesníka a možno aj zaspomínať. Hŕstka nás neskôr narodených si prišla po lekciu rockovej histórie z prvej ruky. Nemyslím to pejoratívne. Naopak. V podobe, v akej sa história v tento večer aktualizovala, nestrácala dych. Neboli sme svedkami neaktuálneho hudobného historizmu, ale muzikálnej interpretácie vyzretého, overeného materiálu.
Michal Pavlíček trio – live 2015
Butikový červený Plexi podpísaný samotným Jimom Marshallom, dva páry gitár a v neposlednom rade trojica muzikantov. Bubeník Miloš Meier (Dymytry,BSP), za klávesovými nástrojmi Michal Nejtek (David Koller Band, AGON) a basgitaru obsluhoval Martin Ivan (Mother’s Funkers). Všetky pohľady smerovali na hlavnú hviezdu, avšak každý z kapely sa staral o to, aby večer prebehol s rutinérskou pohodou. Set pozostával z rozvláčnejších atmosférických, zasnených kompozícií, ale aj energických rockových výpadov. Prirodzene, mnoho z nich smerovalo k voľným improvizáciám. Najviac priestoru sa ušlo z tria bubeníckej špičke Milošovi Meierovi. Kapela si počas sóla dáva pauzu a na rad prichádza energický nával, v ktorom Meier mohol naplno uvoľniť svoju metalovú výbušnosť. Aj jeho hra posúvala repertoár do súčasnosti a utvrdzuje ma v presvedčení, že metalové ozdoby sa už natrvalo usídlili v širokom spektre hudobných žánrov, ktoré ním dovtedy opovrhovali (nevynímajúc rock!). Inštrumentálnu hegemóniu prerušujú emblematické piesne od Stromboli Veliké Lalulá či nemenej hravá Košilela. Priznám sa. Miestami som pri neustálej sólovej hre strácal pozornosť. Aj dobrého sa človek preje. To však možno pripísať aj nie úplnej znalosti repertoáru.
Michal Pavlíček trio – Narušení nedělního klidu
Music a Cafe (si) splnilo „ďalší detský sen“ a vypredané publikum si podľa záverečného standing ovation prišlo na svoje. Pochvala patrí aj klubu, ktorý svojou dramaturgiou dlhodobo prináša do Nitry muzikantskú špičku. Na záver si nás Michal Pavlíček dovolil pozvať na chystané turné Stromboli. V duchu hesla „velikáni sa nemýlia“ dúfame, že fanúšikovia nemusia pochybovať o tom, čo ich deviateho marca v Bratislave čaká.
