autor: Patrik Šedo; účinkujúci: Amitty Affliction; Cane Hill; 26.06.2019; Randal Club, Bratislava
Kapelách, ktoré časom opustia svoje vody a otvoria svoju hudbu širším masám sa stáva, že na ne fanúšikovia ich staršej hudby zanevrú. Pri The Amitty Affliction je to pravý opak a tí práve týmto spôsobom naberajú stále viac a viac priaznivcov, pričom zostávajú verní svojmu zvuku.
Amity Affliction sa 26. júna predstavili v pre nich pomerne malom Randali, ktorému môžeme ale vďačiť za hustú atmosféru. Keďže sme sa ale trochu tlačili v pre kapelu malom klube, výsledkom bolo úmorné teplo, no zapotili by sme sa aj tak a preto je asi úplne jedno kde by sa koncert odohral. Pri Amity jednoducho nedokáže človek obstáť. Melodické refrény vás nútia tancovať a breakdowny…veď viete. Sebaväčšia kapela sa ale nezaobíde bez prípravy publika.
Predkapelou boli Cane Hill, ktorí ešte pred koncertom budili dojem, že najmenej tretina ľudí prišla na nich. Súdiac podľa merchu, v ktorom bola väčšina z nás pripravená na svoje kapely. Cane Hill pochádzajú z USA a teda niekoľko tisíc kilometrov od Amity, ktorí sú z Austrálie. Takéto koncertné spojenie sa často nevidí. Divím sa tomu o to menej, keďže Austrálčania určite videli v Američanoch obrovský potenciál, ktorý im dopriali počas tohto turné ukázať celému svetu.
Výsledok predčil očakávania – zúrivá a veľmi mladá energia moderného a drzého numetalu so štipkou coreu posadená do podoby moderných trendov. Cane Hill je jednoducho návrat do čias minulých, pri ktorom ale zostávate svojím moderným ja. Mnohí rovesníci vyrastajúci pri Linkin Park, Slipknot, Korn a podobnom klasickom numetale by súhlasili. V čom sú ale Cane Hill iní? No, dá sa povedať, že oni spolu s Vein a ďalšími prerážajúcimi kapelami podobného razenia momentálne kladú základy druhej vrstve numetalu. Druhá polovica 90tych rokov a prvá polovica minulého desaťročia, mladá drzosť, energia, podladené gitary a jednoduchá agresia. Presne taký bol aj ich koncert. Cane Hill si pri všetkej tej energii zachovávali nadhľad, výbornú prácu s publikom a vďaku Randalu za odovzdanie toľkej energie. Cane Hill sú presne tie deti, ktoré vyrastali na pre mladú dušu revolučnom numetale, a teraz sa ho rozhodli vziať do vlastných rúk.
Cane Hill – Too Far Gone
Po Cane Hill bol rad na headlinerovi. Večer pozostával len z dvoch kapiel, čo ale nebolo na škodu. Obe sa postarali o úžasný zážitok a všetci si prišli na svoje. Pred Amity som mal trochu obavy o energickosť ich vystúpenia. Cane Hill väčšinu mohli len prekvapiť – a to aj urobili! Spred dvoch rokov si žiaľ nesiem pomerne vlažnú spomienku na vystúpenie The Amity Affliction v MMC. Je to predsa len veľká kapela, a nemali by sme od nej čakať nadšenie, keď koncertuje každý druhý deň v roku. Počkať, nie nie nie. Kapela je pre nás na pódiu rovnako ako my pre ňu pod ním. Áno, každý má právo na vlastné správanie, ale pri dynamike ich hudby je byť nepomerne nedynamický trochu do očí bijúce. Ak ale vezmeme do úvahy, že smutne depresívne texty vychádzajú zo života kapely, niet sa veľmi čomu diviť.
The Amity Affliction – All Fucked Up
Každopádne, koncertom v Randali si napravili kredit. Amity sú na scéne dvakrát dlhšie ako Cane Hill a to presne 16 rokov. Je to kapela s bohatou diskografiou a skvelé bolo, že okrem propagácie posledného albumu hrali aj niekoľko rokov staré veci. Koncert to bol veľmi efektívny, a to aj z ohľadu, že ľudia moshovali aj na slaďákoch. Amity hrali hodinový set, čo pri energii publika naozaj stačilo. Vokalista Joel Birch pre zmenu aj pracoval s publikom, no boli aj momenty, kedy sa akoby opúšťal a zabáral sám do seba. To ale patrí k melancholickej náture ich hudby a vytvára to samostatný dojem.
Teh Amity Affliction – Drag The Lake
Kapela odviedla v porovnaní s minulým koncertom lepší výkon pred menším publikom, ako pred publikom MMC. Každý určite aj pre to odišiel s úsmevom na tvári, príjemne doudieraný a spokojný s koncertom. Len čas ukáže, či bude trend pozitívny a koncerty The Amity Affliction stále lepšie.
