Autor: Patrik Šedo; Interpreti: Leprous + Agent Fresco; 12.09.2018; MMC; Bratislava
Nadpis môžete brať kľudne doslovne. Večer totiž naozaj patril vikingom, ehm – jedným Islanďanom a dvom bandám Nórov, ale aj to stačí na poriadny severský zážitok.
Ak vám napriek láske k severu tento rok nevydalo na romantickú dovolenku v škandinávskych fjordoch, mohli ste si to vynahradiť aspoň 12.teho septembra v Majestic Music Clube, na večeri výhradne blonďavých a ryšavých hláv a vlnených svetrov.
Už trochu preháňam, ale severský dojem bol naozaj silný. Čo všetky kapely okrem pôvodu spájalo, bolo ich podobné zameranie. Všetky tri zo svojho materského štýlu, ktorým či už je pop, rock, alebo metal vytiahli čo sa len dalo, vdýchli tomu svoju dušu a severský vzduch a tým vytvorili niečo nové, niečo nad rámec klasiky. Presne to znamená prívlastok prog, alebo progressive, alebo alternative – ako už chcete.
Zamýšľať sa nad vecami do hĺbky, dumať a rozoberať nie je v severských oblastiach, ktoré sú polovicu roka zaliate šerom nič nezvyčajné. A tak vznikajú komplexné diela, ojedinelé nápady, originálne postupy. Island napríklad – krajina s počtom obyvateľov niečo okolo 300 tisíc má asi najvyšší podiel hudobníkov na počet obyvateľstva na svete. Nórsko má taktiež veľmi veľa významných a úspešných muzikantov na svetovej scéne a to ani nehovorím o Švédsku, ktoré ale v tento večer zastúpené nebolo. Ale dosť opúšťania sa nad touto sympatickou scénou, poďme si povedať, čo sa vlastne v stredu v MMC dialo.
Začneme Nórskom – ako prví zahrali pomerne menej známi chalani z Trondheimu – „22“. To, že sa Nóri začali dostávať do povedomia až pred časom, im však nijak neuberá na kvalite. Za svoje 10 ročné pôsobenie majú vydaných 10 štúdiových full lenght albumov a 2 EP. V priebehu koncertu ste mali možnosť vidieť gradáciu intenzity hudby jednotlivých kapiel. Aj to bol dôvod, prečo začali práve 22 – vplyvy čerpajú z popovejších motívov, anglického rocku ako je napríklad Muse, ale obsahujú aj matematicky zložité postupy The Mars Volta. Stále ale zostávajú v prístupnejšej rockovo popovej hladine a tým pádom boli ideálnym štartérom.
22 – Plastik
Po nich prišli očakávaní Agent Fresco, pre zmenu ostrovania z Islandu. Týždeň pred týmto koncertom hralo toto zoskupenie v Košiciach a ešte rok dozadu sa v Košiciach Agent Fresco zastavili osobitne. Zaujímavé je, že v Košiciach hrali ako headlineri po lokálnych The Ills a Zrní a tento rok hrajú v Bratislave pred Leprous. Kariérny postup alebo progová súdržnosť? Každopádne je veľmi pekné, že sa Slovensko stáva prekladiskom európskej multižánrovej scény a v istých prípadoch aj tej svetovej. Agenti sú už známejšou kapelou, ale ajtak vám poviem o koho ide – toto si nenechám ujsť. Islanďania hrajú nesmierne zaujímavý a priekopnícky mix rocku, popu, jazzu, veľmi občasných post hardcoreových motívov, progresu, alternatívy a hlavne mathrocku.
Za desať rokov majú vydané len dva albumy, ale ak si vezmete ich experimentálnu stránku a toľko emócii v nich ukrytých, usúdite, že také diela sa na bežiacom páse vydávať nedajú. Všetci členovia majú hudobné vzdelanie a všetci za svoje hudobné výkony dostali aj ocenenia. Dôkaz o ich hudobnom vzdelaní ste mali možnosť vidieť pri niekoľkých prípadoch výmeny nástrojov, pri ktorých sa skoro všetci členovia vymenili za klavírom. Árnor Dán – vokalista, vládne neskutočne vľúdnemu výškovému vokálu, ktorým dokáže vo vyvrcholeniach skladby vytvoriť aj surový scream až growl. Niečo také by ste nečakali a presne o tom je Agent Fresco a vlastne celý tento žáner. Hudobnící fantasticky spájajú všetky elementy svojej hudby do nečakane fungujúceho a prirodzeného výsledku plného emócií a úľavy.
Agent Fresco – Dark Water
Leprous – nórski gentlemani, ktorých oddanosť svojej hudbe vidno aj na ich neoblomnom nosení formálnych čiernych košieľ a klasických nohavíc na koncertoch. Ich koncert sa niesol v podobnom duchu – distingvovaní, uniformní v emóciách i nasadení, galantní a precízni. Nóri pochádzajú z Notoddenu, rodiska takých kapiel ako ja Emperor, Ihsahn, alebo Circus Maximus. Na tom severe a na jeho komplexnej zložitej hudbe naozaj niečo je – okrem toho majú tieto kapely spoločnú istým spôsobom ponurú sentimentálnu náladu ich hudby, možno to má niečo spoločné s tamojším počasím.
Prvok, ktorým sa Leprous odlišovali od ostatných kapiel večera bol čelista, ktorý ich koncert otváral päť minútovým sólom. Celkovo tento element do ich hudby priniesol ešte zintenzívnené napätie a stmelil zvuk gitár. Leprous sú na scéne najdlhšie – už 17 rokov a ich popularita stále rastie. Z trojice dnešných interpretov sú oni vyvrcholením intenzity a tvrdosti – Leprous hrajú progresívny metal, s veľkou dávkou atmosférickosti a so zmyslom pre gradáciu.
Leprous – From The Flame
Väčšina ich skladieb má ale podobný sentimentálny náboj a evokujú smútok. Ďalší prvok, ktorým sa od ostatných kapiel večera odlišujú je orchestrálna stavba ich skladieb. Leprous dokázali svojou schopnosťou gradácie dostať publikum do tranzu a ono si to patrične užívalo.
Táto hudba má svoje obecenstvo, a jej obecenstvo sa spolieha na jeho kapely. Toto prepojenie je veľmi silné a preto majú kapely v tomto žánri veľmi silné fanúšikovské základne. Inak tomu nebolo ani v Bratislave – MMC síce nepraskalo, ale bolo plné verných fanúšikov čakajúcich na svojich severských hrdinov.
Tento koncert bol ukážkou toho, ako znie prog v podaní vikingov a tiež toho, ako sa má hudba robiť – so srdcom, nasadením a emóciou.
