Vďaka úspešnému projektu série koncertov pod hlavičkou In Castle sa koncertnou mekkou Slovenska nestáva Bratislava, ani Košice, ale malé mestečko Sereď. V miestnom amfiteátri vystúpilo ďalšie zvučné meno a na svoje si tentokrát prišli milovníci hard rocku. V Seredi sa totiž predstavila britská legenda Whitesnake.
Päťdesiat minútové meškanie oproti plánovanému začiatku len potvrdilo staré známe pravidlo, že na hviezdy sa jednoducho musí čakať. Nadšeným fanúšikov, ktorí zaplnili amfiteáter na maximum, sa však táto nepríjemnosť rozhodne vyplatila. Bez žiadnych predskupín totiž poskytli Whitesnake plnohodnotnú rockovú show a skvelý zážitok.
Zvuk nebol počas prvých piesní ideálny, ale postupne sa zlepšoval k spokojnosti aj náročnejších divákov. Setlist skupiny podľa očakávania pozostával najmä z piesní zo slávnych osemdesiatych rokov. Hralo sa najmä zo Slide It In (1984) a najúspešnejšieho eponymného albumu z roku 1987. Staršie piesne vhodne dopĺňali najnovšie kúsky z niekoľko týždňov starého počinu Flesh & Blood, a to v podobe všetkých troch doposiaľ vydaných singlov – Hey You (You Make Me Rock), Trouble Is Your Middle Name a Shut Up & Kiss Me. Z týchto najlepší dojem zanechala asi posledná menovaná.
Staršie ročníky divákov, ktoré v seredskom amfíku prevažovali (čo je vzhľadom na vek skupiny pochopiteľné) určite potešili najstaršie piesne Ain`t No Love in the Heart of the City a hlavne Burn v samom závere. Obe sú v podstate cover verzie. Kým prvá menovaná sa objavila na úplne prvom EP Whitesnake s názvom Snakebite z roku 1978 a stala sa prvým hitom a koncertnou tutovkou kapely (prvýkrát sa rozospievalo aj seredské publikum), druhá – Burn, pochádza z rovnomenného albumu Deep Purple z roku 1974, teda z čias kedy David Coverdale v tejto legendárnej skupine pôsobil.
Whitesnake – Burn
Coverdale v tomto roku oslávi už svoje 68. narodeniny a klobúk dolu v akej fyzickej a tiež hlasovej kondícii sa ukazuje, i keď treba jedným dychom dodať, že mu to prirodzene už tak nespieva ako kedysi. David bol počas koncertu vcelku skúpy na slovo, okrem už obligátneho – make some f…ing noise, a tiež mu mohol niekto pred koncertom vysvetliť, že už sa nenachádza v Bratislave, kde kapela strávila noc (niektorých domácich to mohlo mierne povedané sklamať). V hudobnom dueli sa tiež predviedli dvaja gitaristi Reb Beach a Joel Hoekstra. Chápem, že spevák si potrebuje počas koncertu trošku odpočinúť, ale takéto gitarové predvádzanie mi príde už dosť otrepané. Oveľa originálnejšie sa mi javilo bubenícke sólo Tommy-ho Aldridge-a, ktorý po zahodení paličiek do publika svoje sólo dobúchal holými rukami s neuveriteľným nasadením. To bolo rozhodne príjemnejšie osvieženie a to už je tiež pán v rokoch (v auguste bude mať 69).
Whitesnake – Is This Love
Záver koncertu patril nestarnúcim hitom – prekrásnej Is This Love, zrejme najväčšiemu hitu kapely – Here I Go Again a tiež piesni Still of the Night, ktorú považujem za jednu z najlepších vecí od Whitesnake vôbec. Nadčasová a až prog-rocková skladba koncertne vyznela priam magicky. Na úplný koniec tradičná ďakovačka a za tónov We Wish You Well sa, myslím že, spokojní diváci už poberali domov.
Veľká vďaka patrí organizátorom a celému tímu, ktorý pripravil tento skvelý koncert, aj napriek už vytknutým nedostatkom na internete a tešíme sa na ďalšie hudobné zážitky v Seredi.
