Ktorá bieloruská kapela dokáže vypredať väčšiu koncertnú sálu v Londýne? V súčasnosti iba Molchat Doma, ktorých post punk je príjemným retrom, ale aj niečím s čím sa vedia mladí ľudia stotožniť so svojou subkultúrou.
V londýnskom Scale sa v tento večer viac ozývala zmes slovanských jazykov (ruština, bieloruština, poľština) než obvyklá angličtina. Zavítali sem Rusi, Bielorusi a ďalší zo slovanských komunít žijúcich v Londýne, kde je stále silný akcent post punkovej scény a odkaz Joy Division, ku ktorej je bieloruská skupina Molchat Doma najviac pripodobňovaná.
Priaznivci spojenia syntetizátorov a gitár, oblečení v tmavých šatách, ovládli toto sympatické koncertné miesto, ktoré zvonka skôr vyzerá ako divadelný priestor, no zvnútra spĺňa vysoké štandardy pre klubovú hudbu – kvalitný zvuk, dobrá poloha, rýchla obsluha na bare, priestrannosť. Zahrať si na tak lukratívnom mieste a ešte pri prvom britskom turné? Zvlášť, keď počas tohto turné hrali v menších miestach, napríklad v bratislavskom Kulturáku s kapacitou okolo dvesto ľudí.
úspech molchat doma nie je náhodný, ale vydretý cieľavedomým snažením robiť tie najlepšie koncerty
Molchat Doma na seba upozornili chytľavým tanečným rytmom a slovanskou melodikou v meste, ktoré je tak kozmopolitné a otvorené voči iným kultúram. Je pravda, že práve tu má post punk stále veľkú odozvu, rovnako ako v Manchestri, kým napríklad v Paríži, Ríme, Prahe, New Yorku, asi skôr zaujme tvrdý rave či bizarná elektronická fúzia post sovietskeho charakteru.
Nielen do počtu boli predkapely so zaujímavým prejavom aj umeleckou formou. Večer otvoril projekt Military Genius kanadského hudobníka Bryca Cloghesyho. Prepojenie skresleného gitarového zvuku s efektmi reverbu a dominantným saxofónom tvorili gro kompozícií. Veľmi temné a pochmúrne. O niečo bližšie k tomu, čo produkuje bieloruská formácia, boli Static Palm z Londýna s kovovým znením bicích a bublajúcim spevom Jamesa Burgessa.
Potom sa už nabitá sála začala vrieť s príchodom trojice muzikantov. Nebol to raketový nástup, ale pozvoľné naberanie rýchlosti a obrátok. Molchat Doma sú stále na začiatku svojej kariéry a po troch rokoch existencie majú správne vytýčený smer – uspieť v zahraničí. Ich energia nie je vybitá únavnými presunmi, ale nabíja sa podobnými dôležitými koncertmi, čo potom ovplyvňuje aj ich štúdiovú tvorbu.
Dôkazom je posun z debutovej nahrávky С крыш наших домов (From the Roofs of Our Houses) v druhom albume Этажи (Floors), v ktorom sa prepracovanejší zvuk stal viac post punkovým než elektro rockovým a menej ťažkopádnym. Ihneď rozpoznateľná inšpirácia Joy Division sa ďalej obracia k melodickým linkám The Cure aj k experimentálnejším Cabaret Voltaire.
Hudobných znalcov môže napadnúť paralela s juhoslovanskou scénou, ktorá si v osemdesiatych rokoch šla svojou cestou, napriek zjavným inšpiračným zdrojom. Bieloruská alternatívna hudba je poznačená politickou situáciou v krajine diktátora Lukašenka a táto izolovanosť sa premieta v surovom polotovare s ozajstnou autenticitou, ktorá sa na britských ostrovoch postupne z tejto hudby vytratila.
Molchat Doma sú kapelou, ktorá k vám prehovára bez toho, aby by ste museli vedieť komunikovať ich jazykom. Rytmické dunenie gitary, basy a automatického bubeníka predostiera jednoduché a nápadité melódie, ktoré viete hneď prijať, spracovať a vyslať naspäť signál, že ste s nimi na jednej vlne. Takisto sa ukázalo ako veľmi podstatné je pre tento druh hudby mať charizmatického frontmana, ktorému odpustíte aj mierne deštrukčné sklony (viď. Ian Curtis), no neodpustíte mu, keď do koncertovania nedá celú svoju osobnosť.
V tomto smere pôsobil Egor Shkutko trochu ležérne, no s veľkým nasadením búšil do ľudí, ktorí sa hmýrili, dotýkali a spolu predvádzali, že YA ne umeyu tantsevat‘, no aj tak sa budú snažiť, akoby išiel o posledný tanec ich života. Jednoduché posolstvo zrozumiteľnou formou spája západnú aj východnú hudobnú scénu.
autor: Daniel Hevier ml.
interpreti: Molchat Doma; Static Palm; Military Genius / 24. február 2020 / Scala / Londýn
