Súčasťou Bratislavského organového festivalu býva už tradične aj jeden koncert so žánrovým presahom. Ten predviedla česká organistka Kateřina Chroboková, ktorá okrem klasického organového repertoáru priniesla i svoj experimentálny projekt KATT.
Vizualizácia scény, umiestnenie dvoch organov vo veľkej sále SRo i samotné ustrojenie interpretky, dávalo tušiť, že toto bude tak trochu iné vystúpenie vymykajúce sa z bežnej organovej produkcie. Zvolené oblečenie, ktorému dominovala krikľavá baletná sukňa, efektne vytŕčajúca spod stoličky ako pyšný páví pohľad, i samotný fakt, že sa umelkyňa rozhodla hrať na pedáloch bosá, boli ďalšie nezvyčajné prejavy. Netradičné, avšak zaujímavé.
Kateřina Chroboková – This Day
https://www.youtube.com/watch?v=7VMHHk4NKJk
Česká organistka Kateřina Chroboková vystavala koncert zo svojich obľúbených diel i vlastnej tvorby idúcej až k hraniciam alternatívy. Z takého klasického organového repertoáru vybrala kompozície Tokáta a fúga d mol a Tokáta d mol „Dórická“ od Johanna Sebastiana Bacha. Medzitým prešla k moderne, k dvadsiatemu storočiu a k estónskemu skladateľovi Arvo Pärtovi a jeho skladbe Pari Intervallo, ktorá pôvodne vznikla pre štyri dychové nástroje, a až neskôr bolo samotným autorom upravená, pričom ide o jedno z jeho mála organových rukopisov. Kateřina si spolu s publikom užívala tento minimalizmus vytvárajúci reťaz harmónie v paralelnom pohybe dvoch hlasov. Podarilo sa jej vytvoriť veľmi jemné kontúry, o niečo drsnejší súzvuk naregistrovala v Messiaenovom Priére aprés la Communion. No omnoho dôležitejšia než interpretácia, bola v tento večer Chrobokovej autorská tvorba prezentovaná projektom KATT. Z neho predviedla výberovú vzorku Inside the Apple a kompozíciu Bogorodice Djevo. Hoci sa môže KATT tváriť ako experiment, skladby sú veľmi jemné, konsonantné, možno až na frenetickú výnimku Veni Sancte Spiritus aj ľahko stráviteľné, určite však nie nudné. V krátkych plochách divák zažil improvizáciu na gregoriánsky chorál, rôzne elektronické slučky i sprevádzanie jej čistým vokálom. Pôsobilo to démonicky, akoby Chroboková vytiahla tieto melódie z kláštorných stien a všetko zasadila do moderného zvuku. Tieto skladby predviedla na vlastnom digitálnom organe, do ktorého si nahráva sample od svetových organárov i nehudobné zvuky ako napríklad šelest nákovy. Nie je nič krajšie ako vidieť interpreta – autora, ktorý si svoj koncert užíva plnými dúškami. Na takejto prezentácii potom vidieť, že hudba je celoživotnou vášňou a nie rutinou a Kateřina Chroboková si záverečný potlesk vychutnala zaslúžene.
