Freak Power vznikla na začiatku deväťdesiatych rokov ako odpoveď na rozrastajúcu sa klubovú scénu v Londýne. Jeho zakladateľmi boli Ashley Slater a Norman Cook (neskôr známy pod prezývkou Fatboy Slim) – po vydaní dvoch albumov (Drive-Thru; Booty) sa ich cesty rozišli. Ashley Slater pokračoval s Freak Power a medzitým si odskočil do iných projektov, aby znova oživil túto formáciu. V našom rozhovore sme sa rozprávali o jeho motiváciách, ktoré viedli k znovuobnoveniu FP, ako prišlo k tomu, že v kapele má českého spoluhráča, aj o tom ako veľmi sa za tie roky premenila klubová scéna v Londýne.
Freak Power na čele s Ashley Slaterom vystúpia 15. 11. 2024 na festivale Groove Brno, ktorých koncert je beznádejne vypredaný, ale na ostatné (Four Gypsy Soul CZ + Funk jam session, Juraj Griglák & Company, Majkls & Friends, Steven’s, Kudla z Brna, Big Funk Brass, Boban & Marko Marković Orkestar) sú vstupenky ešte k dispozícií.
Ešte v lete ste hovorili, že reunion Freak Power nie je momentálne možný, keďže nemáte dobrého agenta. Zmenilo sa to?
No…stalo sa vlastne to, že som bol v Prahe so svojím novým projektom Heptet. Niekoho som sa pýtal, či nemajú záujem o koncert Heptetu. Povedali mi, že nie, ale že by si chceli zarezervovať Freak Power. Môj posledný agent vždy žiadal veľmi malý honorár za Freak Power a robil to už niekoľko rokov. Pravda je, že z tých koncertov som nič nezarobil a bolo to celkom logistické peklo. Milujem hranie s Freak Power, ale mal som pocit, že by som mal za to zarábať viac peňazí. Dostal som rovnaký honorár, ako keby som hral v svadobnej kapele. Každopádne, spomenul som cestu, ktorá by podľa mňa mala promotéra skôr odradiť od toho, aby nás zarezervoval, ale on súhlasil! Potom prišla ďalšia ponuka od Groove Brno, kde som uviedol rovnakú cenu, a aj tam súhlasili! Bol som celkom prekvapený, ale prijal som ponuky na dva koncerty za realistickejší honorár a teraz sa zdá, že sú všetci spokojní!
Čo je najväčším úskalím pri znovu vzkriesení kapely, ktorá bola vo svojej dobe kultová, má veľkú základňu fanúšikov, ale doba pokročila, zmenilo sa aj správanie poslucháčov a návštevníkov koncertov, ako potom cieliť – na novú generáciu, alebo presvedčiť svojich starých fanúšikov, aby na vás prišli..
Zdá sa, že máme fakt širokú základňu fanúšikov, čo sa týka veku. Jasne si uvedomujem, že sme taká trochu kapela dinosaurov, ale stále to vyzerá, že pre nás existuje publikum, za čo som nesmierne vďačná.
Vystúpite na Groove Brno – aký groove máte rád – je to niečo mystické medzi muzikantmi, že groovy nejde vytvoriť s každým?
Je divné, že jediný groove, ktorý mi naozaj nesedí, je ten, ktorý bieli ľudia nazývajú „funky“ groove. Väčšinou je príliš rýchly na to, aby to bol pravý funk, ktorý by mal byť skôr pomalý, sexy a špinavý. Takže pieseň ako Government Drugs by sa sem celkom hodila. Rush, čo je jedna z prvých piesní, ktoré som kedy napísal, je určite „biely“ funk, ale stále ju hráme, pretože sa ľuďom páči. Niekedy sa k piesňam vrátim a upravím ich feeling alebo aranžmán, ale viem, že ľudia si väčšinou chcú vypočuť to, čo si pamätajú z našich albumov alebo koncertov. Mojou úlohou je v tomto prípade dať ľuďom to, čo chcú! Takisto robím niekoľko piesní s Freak Power aj so skupinou Heptet, ale tie sú od originálov veľmi odlišné štýlom aj zvukom.
Vo vašej zostave je česká stopa, keďže u vás hráva hammondista Jan Kořínek. Ako ste sa spoznali?
S Janom som sa stretol asi pred štrnástimi rokmi, keď som šiel autom do Wiesen v Rakúsku, kde som hral na tamojšom jazzovom festivale. Po ceste domov som sa zastavil v Prahe, aby som navštívil niektorých svojich priateľov z Monkey Business, a zašiel do jedného jazzového klubu, kde hral Jan. Bola to úplná náhoda, ale veľmi sa mi páčilo jeho hranie a vibe, a nakoniec som odohral celý set s jeho kapelou. Roky sme spolu hovorili o tom, že by sme mali dať dohromady kapelu, a nakoniec, začiatkom tohto roka, sme to naozaj aj urobili!
Zmenila nejako táto rýchla doba váš prístup k tvoreniu a hraniu koncertov?
Bohužiaľ, nie. Pravdepodobne by som mal, ale ja mám stále rád hranie na „koncertoch“ s kapelami, ktoré hrajú svoje piesne s trochu vtipnými poznámkami medzi skladbami. Nepotrebujem veľkú svetelnú show ani žiadne špeciálne efekty, myslím si, že piesne hovoria samé za seba.
Hra na trombón – čo je na tom najťažšie? Dýchanie? Mení sa to vekom?
Najväčšou výzvou pri hraní na trombón pre mňa je udržiavanie kondície. Trávim veľa času produkovaním a písaním (tiež robím vokálne a dychové session) a niekedy je ťažké udržať si techniku, jednoducho preto, že som zaneprázdnený tým, že nehrám na trombón. Teraz trávim veľa času v Nemecku a v skutočnosti začínam dostávať viac koncertných ponúk, takže vždy pred koncertom trávim aspoň hodinu denne cvičením počas týždňa pred vystúpením. Zatiaľ sa to zdá byť pre mňa účinné.
Pripravujete aj vianočný album, môžete o ňom viac prezradiť?
Urobil som vianočný album! Sú to úplne originálne piesne, ktoré som napísal všetky v apríli, doslova jednu pieseň za deň, až kým som nemal hotových všetkých desať skladieb. Potom som koordinoval niekoľko nahrávaní na diaľku v UK s niektorými mojimi obľúbenými britskými hudobníkmi – s ľuďmi, o ktorých som vedel, že pochopia atmosféru tejto hudby. Požiadavka od labelu bol urobiť desať piesní s tým klasickým zvukom z konca 50. a začiatku 60. rokov. Väčšina vianočných piesní, ktoré sú stále veľmi populárne v USA a UK, pochádza z tejto doby, a bola to naozaj radosť pokúsiť sa oživiť tento zvuk aj na albume. Vyjde na všetkých streamovacích službách 8. novembra a volá sa Merry Jazzmas!
Vy ste vzišli z klubovej londýnskej scény. Ako sa za tie roky zmenila klubová scéna? Aké sú teraz podľa vás londýnske kluby v kondícii? Ktoré by ste odporučili?
Haha! Vlastne pochádzam z londýnskej jazzovej scény. Trávil som nejaký čas v kluboch v deväťdesiatkach, keď sme túrovali s Freak Power. Samozrejme, Norman Cook, ktorý sa vtedy sústredil na svoj DJing, ma vždy ťahal do klubov, ale teraz už zriedka vkročím do niektorého z nich, pokiaľ nehrám ako DJ. V osemdesiatych rokoch som chodieval do klubu WAG, ktorý bol vlastne takým centrom londýnskej scény. Jazz Cafe, Marquee, 100 Club – ale to sú skôr hudobné kluby než klasické „diskotéky“. Osobne, keby som bol mladý, cítil by som sa divne, keby som videl niekoho v mojom veku flákať sa pri bare.. Radšej nechám mladých, nech si užívajú po svojom.
Ako si spomínate na obdobie albumov Drive-Thru Booty (1994) a More of Everything For Everybody.? Stretávate sa ešte spolu s Normanom Cookom? Nemávate niekedy chuť robiť spoločné projekty?
Nestretávam Normana, pôsobíme v úplne iných sférach, ale posielam mu hudbu, ktorú som vytvoril a zvyčajne dobre zareaguje na to, čo mu pošlem. Nemyslím si, že by mal nejaký zvláštny záujem sa vracať k Freak Power, aj keď budúci rok by bol dobrý čas urobiť niečo spoločné, keďže bude 30. výročie Turn On Tune In. Ale nečakám, že sa niečo stane. Mám veľmi rušný a aktívny hudobný život, obklopený naozaj skvelými a úprimnými ľuďmi. A som s tým spokojný.
Last summer, you mentioned that a Freak Power reunion wasn’t possible at the moment because you didn’t have a good agent. Has that changed?
Well…. What actually happened is that I was in Prague with Heptet, my new project. I was asking someone, I can’t remember who, about a show there for Heptet. They said that they weren’t interested in that but they would like to book Freak Power. My last agent always asked for a very small fee for Freak Power and had been for a few years. The truth is that I wasn’t making any money from the shows and they were something of a logistical nightmare.
I love doing Freak Power shows but I felt that I should be earning more money from them. I was getting the same money for playing in a wedding band…Anyway, I mentioned a fee that I thought would make the promoter not want to book us but instead, he agreed! Then I had another inquiry from Groove Brno and named the same price, to which they also agreed! I was… quite surprised but accepted the 2 shows for a more realistic fee and now everybody seems to be happy!
What is the biggest challenge in resurrecting a band that was cult-like in its time, has a large fan base, but whose era has passed? The behaviour of listeners and concertgoers has changed; how do you then target—aiming for a new generation or convincing your old fans to come back?
We seem to attract a very wide audience, in terms of age. I’m fully aware that we’re something of a dinosaur band but there still seems to be an audience for us, for which I’m incredibly grateful!
You’re performing at Groove Brno—what kind of groove do you like? Is there something mystical among musicians that makes it so you can’t create a groove with just anyone? How is your new band doing in that regard?
Weirdly, the only groove I don’t like very much is what white people call a ‘funky’ groove. That’s usually too fast for real funk, which should be, slow, sexy and dirty. So, a song like Government Drugs would fit into that category. Rush, which is one of the first songs I ever wrote, is definitely ‘white’ funk but we still play it because people like the song. Sometimes I revisit songs and update the feel or arrangement but I know that people generally want to hear what they remember from our albums or live shows. My job, in this case, is to give the people what they want! I also do a couple of Freak Power songs with Heptet but they are very different in style and sound from the originals.
Your line-up includes a Czech connection, as you have Hammond player Jan Kořínek in the band. How did you meet?
I met Jan about 14 years ago when I drove to Wiesen in Austria to play at the jazz festival there. On the way home, I stopped in Prague to visit some of my Monkey Business friends and went to some jazz club where Jan was playing. It was entirely random but I really liked his playing and his vibe and ended up doing the whole set with his band. We talked for years about getting a band together and finally, earlier this year, we did that!
Has this fast-paced era changed your approach to creating and performing concerts?
Sadly, no. It probably should but I like doing ‘gigs’ with bands playing their songs with a bit of banter between the songs. I don’t need a massive light display or any special effects, I think that the songs speak for themselves.
Playing the trombone—what is the most challenging aspect? Is it the breathing technique? Does this change with age?
The most challenging aspect of trombone playing for me is staying in shape. I spend a lot of time producing and writing (also doing vocal and brass sessions) and sometimes it’s hard to keep my chops in shape, just because I’m busy not playing the trombone. I spend a lot of time on Germany now and am actually starting to get more live work in so I always spend the week before a gig doing at least an hour a day of practise in the week before a show. That generally seems to work for me.
Are you working on a Christmas album? Can you share more about it?
I have made a Christmas album! It’s all original songs and I wrote it all in April, literally one song a day until I had the 10 songs. Then I coordinated some remote sessions in the UK with some of my favourite UK players, people who I knew would get the vibe of the music.
The brief from the label was to make 10 songs with that classic late 50’s and early 60s sound. Most of the Christmas songs which are still very popular in the USA and UK are from that era and it was a real pleasure to try to evoke that sound for this album. It’s out on all streaming service from November 8th and it’s called Merry Jazzmas!
You originate from the London club scene. How has the club scene changed over the years? What do you think about the current condition of London clubs? Which ones would you recommend?
Lol! I actually originate from the London jazz scene. I spent some time attending clubs in the 90s, when we toured with Freak Power. Obviously, Norman Cook, who at that time was focusing on his DJing, would drag me along to clubs but I rarely set foot in one now unless I’m Djing. In the 80s, I used to go to the WAG club which was actually quite a hub for the London scene. Jazz Cafe, Marquee, 100 Club, but they’re all really music venues rather than clubs. Personally, if I was a young person, I’d feel weird seeing someone my age hanging around by the bar… I prefer to let the kids have their fun on their own terms.
How do you remember the period of the albums Drive-Thru Booty (1994) and More of Everything for Everybody? Do you still meet up with Norman Cook? Do you ever feel like working on joint projects together?
I don’t really see Norman, we’re operating in different stratospheres but I do send him music I’ve made and he generally responds well to what I send him. I don’t think he’s particularly interested in revisiting Freak Power, although next year would be a good time to do something together as it’s the 30 year anniversary of Turn On Tune In. I’m not holding my breath for anything to happen, though. I’ve got a very busy and active musical life, surrounded by really nice and genuine people. I’m happy with that.
